Rick Riordan - Temné proroctvo

Apolónove utrpenie sa nekončí! Cesta za ďalším Orákulom vedie na Stredozápad.

Všemocný boh slnka, svetla, liečiteľstva, umenia, lukostreľby, poézie, tanca a proroctiev naďalej trčí v koži smrteľníka Lestera Papadopoulosa. Z jeho nadprirodzených schopností mu nezostala ani jediná a telo nemotorného tínedžera, v ktorom sa ocitol, je len na zlosť. Diove odpustenie a svoje miesto na Olympe však získa späť, iba ak nájde staroveké zdroje proroctiev a oslobodí ich.Našťastie na to nie je sám – po boku má starého známeho Lea Valdéza, jeho draka Festusa a bývalú nymfu Kalypsó.

"Nikdy nehovor nič ako: zvládli sme to alebo bolo to ľahké. Prinesieš nám smolu!"

"Celá moja existencia je smola."

Apolón vždy patril medzi mojich najobľúbenejších bohov v svete Ricka Riordana. Teda  nie že patril - stále patrí, dokonca sa teraz dostal na jednoznačne prvé miesto. No väčšina jeho vlastností, ktoré mám najradšej, sú práve tie, vďaka ktorým ho Zeus potrestal a poslal na zem ako smrteľníka. Po konci prvej časti som sa bála, že Apolón sa nám pomaly zmení na takého dobrého obyčajného človeka, ktorý už nebude tak sarkastický, namyslený, zábavný a večne flirtujúci Apolón. Našťastie sa tak nestalo. V minulom diely sme videli ako Apolón musel zachrániť prvé z 5 jeho orákul, pri čom mu pomohli aj jeho starí známi - Percy, Nico a Will. Tentoraz sa Apolón spolu s úžasným Leom a Kalypsó vydajú oslobodiť aj druhé oráklum -Trophoniovo, ktoré je ešte temnejšie a nebezpečnejšie.

"Buldozér," zašepkal.

"To má byť heslo?" nerozumel som.

"Nie. Potrebujem sa dostať k buldozéru. Vy dvaja zabavte tie kovové hlavy."

Ako je to už u Ricka zvykom, hneď na začiatku ste vtiahnutí do akcie. Jedna z najlepších vecí na jeho písaní je práve to, že kapitoly sú pomerne krátke, čím vás udržiava neustále v strehu, keďže ich ešte k tomu rád zakončuje malým cliffhangerom. Na začiatku každej kapitoly zvykne byť nejaká krátka vtipná veta, ktorá danú kapitolu vystihuje. No tu sa predsa jedná o dokonalého vládcu Apolóna, ktorý aj napriek tomu, že stratil svoju božskú moc, píše jeho povestné básne, ktoré sa nachádzajú na začiatku každej kapitoly a neskutočne ma bavili. Tak som sa netešila len na to, čo  sa v tej kapitole bude odohrávať, ale aj akú ďalšiu vtipnú básničku si pre nás Apolón pripraví. A o humore autora, ktorým je už povestný ďalej ani nemusím hovoriť. Ak ste čítali niečo od Ricka Riordana, tu nájdete  presne ten klasický, úžasný štýl písania ktorým je povestný.

"Siete môžu byť pasce. Ale aj záchranné siete. Len musíš vedieť, kedy do nich skočiť."

Spočiatku som si myslela, že celá dejová linka sa bude točiť najmä okolo orákula, no aj keď sa to spomínalo často, myslím si že viac to bolo zamerané práve na druhého emperátóra a prekazenie jeho plánov, ktoré priamo súviseli s aj s Trophoniom. Veľa vám o tomto emperátorovi nepoviem, veď uvidíte sami, no on aj samotné orakúlum boli oveľa bližšie Apolónovi než v prvej časti. Celé sa to týkalo hlavne jeho minulosti a vecí ktoré doteraz ľutuje aj neľutuje.  A presne toto bola časť ktorá ma na knihe bavila. Už od začiatku, keď sa dostali do Odpočívadla, mi bolo jasné, že sa nebude jednať o knihu plnú akcie a neustálych bojov.  Aj keď ich tam bolo pomerne dosť, celé to bolo postavené na odhaľovaní proroctiev a minulých udalostí, na ktoré si Apolón postupne spomína. Všetky tieto príbehy boli dokonale podané a keďže milujem grécku mytológiu, o to viac ma bavili. Apolón si uvedomuje, že ako smrteľník vníma veľa vecí inak a tak postupne prechádza cestou zmeny k lepšiemu. No najlepšie na tom je, že napriek tomu nestráca ani štipku z jeho úžasnej osobnosti a stále z neho cítite toho namysleného boha slnka. K tomu všetkému, Rick nezabúda ani na to, že sa v knihe zaoberá témami, ktoré sú aktuálne a ktoré deti v tejto dobe riešia, a tak vysvetľuje prečo by sme nikdy nemali ľudí súdiť a dať im druhú šancu.

"Poďte k ohníčku, deti." Jeho úškrn vyzeral diabolsky, ovenčený tým oranžovým ohňom.
"Nič tak nezohreje ako rozpálený Leo!"

Okrem Apolóna, ktorý sa u mňa dostal medzi top Riordanove postavy máme šancu spoznať kopu nových postáv ako sú bývalé lovkyne Emmie a Josephine s úžasnými back-stories, rôzne nové príšery ktoré treba poraziť, nového emperátora ktorý ma bavil viac než Nero a kopu ďalších. K tomu konečne vidíme viac do vzťahu Lea a Kalypsó, na čo som bola naozaj zvedavá, keďže už nie sú sami na opustenom ostrove, ale v reálnom svete kde si musia zvyknúť na nový život, čo ako uvidíte, nie je vôbec ľahké. Leo bol stále úžasný a vtipný ako vždy, som strašne rada že sa tu objavil a dúfam, že sa sním ešte stretneme. Kalypo sa práve nachádza v ťažkej situácií - po 3000 rokoch sa konečne dostala z ostrovného vyhnanstva, no kvôli tomu sa musela vzdať svojej nesmrteľnosti. Tak sa ocitla v podobnej situácií ako Apolón, no napriek tomu sa stále v láske veľmi nemajú. Veď predsa patril medzi tých, ktorí ju do toho vyhnanstva dostali. Ich hašterenie a čiastočná nevedomosť terajšieho sveta z nich vytvárala dynamické duo, a tak som si Kapysó postupne obľúbila. Znovu sa tu objaví aj Meg, ku ktorej nemám veľmi čo povedať. Neviem prečo, no stále som si ju nejak neobľúbila. Áno, sú časti keď mi je sympatická tým jej drzým spôsobom, no väčšinu času mi len lezie na nervy. Chápem, že hrá dôležitú časť v Apolónovom osude, no vkľude by som sa bez nej zaobišla.

"Ty si boh slnka," uvažovala Thalia. "A nejaké iné božstvo z inej kultúry je tiež boh slnka?"

"Presne tak. Iný prejav rovnakej skutočnosti."

Kniha ma po celý časť bavila - mala všetko čo som od nej čakala : úžasný štýl písania a super  postavy, zaujímavého záporaka, veľa príbehov z minulosti a  zároveň aj veľa akcie. Už sa nemôžem dočkať pokračovania a dávam jej 4,5 kačičky!

Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem Albatrosmedia. Knihu si môžete kúpiť napr. TU