Jandy Nelson- Nebo na dosah

Anotácia: Sedemnásťročná Lennie je klarinetistka (vcelku dobrá), prezývajú ju John Lennon (nenávidí to), je posadnutá Búrlivými výšinami (prečítala ich 23-krát) a nedávno jej zomrela staršia sestra Bailey. Mala by smútiť a vyrovnávať sa so sestrinou smrťou, ona sa však zamiluje až po uši. A rovno do dvoch chalanov naraz. Toby je skejter a sestrin exfrajer, ktorý ako jediný chápe jej žiaľ. Joe je nový chalan na škole, plný elánu, schopný vytiahnuť ju zo zabehnutých koľají a katapultovať do nebies. Aby toho nebolo málo, Lennie sa do života pletie rodina: päťkrát rozvedený strýko a babka, ktorá kreslí podivné zelené ženy a pestuje afrodiziakálne ruže. Príbeh Lennie je totálne šialený a neopakovateľný, plný epických prešľapov a kolosálnych trapasov, tínedžerskej lásky i nepredstaviteľného smútku. Povinná jazda pre každú babu, čo sa už niekedy zamilovala až po uši a pre každú fanúšičku Greenovej Aljašky a Chboskyho Charlieho!

“The sky is everywhere, it begins at your feet.” 

Na začiatok by som asi mala povedať že takéto knihy väčšinou nevyhľádavam, nehovoriac o prirovnaní k Johnovi Greenovi ktorého fakt nemusím. No anotácia tejto YA knihy znela tak šialene,netradične a zaujímavo, že potom ako som  neskôr počula samé dobré recenzie,rozhodla som sa ju aj ja prečítať. Predsa už bolo načase po tom roku (?) prečítať niečo iné ako fantasy alebo historický román. Ako to teda dopadlo?

“Each time someone dies, a library burns.” 

Už zo začiatku knihy som bola vhodená do úplného zmätku. Lennie vyzerá na prvý pohľad ako obyčajné nevýrazné dievča, vždy tá druhá pri porovnávaní so staršou sestrou. No jej sestra zomrela. A Lennie teraz nevie čo so svojím životom. Príde jej nefér že jej sestra už nezažije veci  ktoré ju ešte len čakali.Tak sa Lennie utápa do smútku, no nie je sama. Lennie má doslovne šialenú rodinu a ani ona nie je iná.Okrem toho že dookola číta jednu a tú istú knihu, píše básničky ktoré často na prvý pohľad nedávajú zmysel.Píše o mame, mŕtvej sestre, láske, rodine...hocičom. No tieto básne si nepíše do nejakého zápisníka, ale píše ich na náhodne objekty v jej okolí. Či je to pohár od kávy, podrážka topánky, alebo papierik od cukríka. Nájdete ich v každej kapitole a vždy som sa na nich  tešila lebo to bolo niečo iné, zaujímavé.

“I always imagined music trapped inside my clarinet, not trapped inside of me. But what if music is what escapes when a heart breaks?” 

Mama  Lennie nie je v dohľade, kedže má "túlavé topánky" a svoje dcéry už v mladosti opustila aby mohla žiť svoj život na voľnej nohe. Nemajú s ňou žiaden kontakt a tak len hádajú kde by asi mohla byť a čo práve robí.Stará sa tak o nich ich stará mama, ktorá tiež nie je úplne normálna. Vkuse kreslí nejaké divné zelené ženy a miluje sa starať o záhradu - najmä o jej preslávene ruže ktoré vraj majú afrodiziakálne účinky. To by asi aj vysvetľovalo to že ujo Lennie bol 5 krát ženatý a určite to nie je ani posledný krát. V meste je známym milovníkom žien + fajčí priveľa marihuany. Aby toho nebolo málo, pomocou pyramíd sa snaží prísť na ich uzdravujúce účinky, tak pod nich pravidelne podkladá mŕtve chrobáky.

“Grief is forever. It doesn't go away; it becomes part of you, step for step, breath for breath.” 

Okrem členov jej rodiny kde každý trpí iným spôsobom, jediný kto chápe jej bolesť je bývalý priateľ jej sestry - Toby. Obaja prežívajú podobné pocity straty a majú pocit že keď sú spolu, ako keby bola k nim nejak bližšie, stále s nimi. No tu nastane ten zlom a to je to že sa pobozkajú.A aby to nebolo málo, nie len raz. Konkrétne toto som nejak nevedela pochopiť, aj keď autorka to naozaj dobre celé vykreslila a vysvetlila všetky pocity čo k tomu viedli, čo bolo obrovské plus tejto knihy. Vidno že autorka vie ako vás má vtiahnuť do mysle človeka, no aj tak som pri čítaní týchto scén  mala zmiešané pocity.

“Oh, God,’ he whispers, reaching his hand behind my neck and bringing my lips to his. ‘Let’s let the whole fucking world explode this time.’

And we do.” 

Druhým chlapcom tohto príbehu je Joe, ktorý sa objaví ako nový hudobník v ich školskom orchestri kde Lennie hrá na klarinet. Samozrejme, v orchestri je aj nejaká ta protivná a krásna súperka hlavnej hrdinky, ktorá si na Joa robí už od začiatku zálusk. To mi prišlo ako úplné klišé, no našťastie autorka tomu venovala len veľmi málo pozornosti. Joe je veselý, exceluje vo všetkom čo robí a bolo to také slniečko v tých smutných chvíľach. Lennie-na rodina ho úplne zbožňuje a tak trávil u nich doma veľa času (pričom sa často míňa s Tobym). Joa som mala oveľa radšej ako Tobyho, bol sympatickou postavou a jeho scény ma prekvapivo bavili.. Nechápala som ako mohla Lennie vôbec rozmýšľať nad Tobym, keď tu pre ňu bola šanca na vykúpenie z toho jej pochmúrneho sveta v podobe Joa, ktorý ako keby priniesol nový život do ich domu.

“Dreams change, yes, that makes sense, but I didn't know dreams could hide inside a person.” 

.

Okrem týchto postáv tu ešte bola nejaká najlepšia kamarátka, ktorú ale veľmi nebudem spomínať keďže tam ako keby nebola , lebo Lennie na ňu viacmenej kašlala. Tak sa z nej stala úplne zbytočná postava a nechápem na čo ju vôbec autorka spomínala.
Kniha sa taktiež delila na 2 časti, pričom ta prvá mi prišla menej zaujímavá aj keď ma v nej bavila táto šialená rodina a vykresľovanie atmosféry knihy. Naopak druhá časť mi prišla plná zaujímavých situácií, nevyriešiteľných otázok a odhaľovania tajomstiev. Tá ma neskutočne bavila a nemohla som prestať čítať. Fakt škoda že takáto nebola aj prvá časť, no chápem prečo to autorka takto spravila.


Na to že takýto štýl kníh neobľubujem, kniha sa mi páčila. Autorkin štýl písania bol osviežujúci a zaujímavý, tak sa to naozaj dobré čítalo.No bolo tam dosť veľa klišé a z postáv si ma úplne získali len jej stará mama a ujo. Avšak ak máte radi typickú YA literatúru ako je John Green (no pre mňa  predsa o dosť lepšiu), určite sa vám táto kniha bude páčiť.

Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart. 

Knihu si môžete kúpiť napr. TU.