Laura Wood ~ Zlaté nebo

Názov: Zlaté nebo
Autorka: Laura Wood
Séria: -
Žáner:  Historická fikcia, YA
Počet strán:  328 strán
Hodnotenie na GR: 4.24*/1 558 hlasov



Anotácia:
Keď sa pod trblietavým pozlátkom ukrýva prázdno a temnota...
Sedemnásťročná Lou je očarená tajomnou krásou opusteného panského sídla Cardew House. To miesto ju lákalo natoľko, že sa začala vkrádať do sadu a nakoniec aj do domu. Tajne tam chodila čítať knihy z obrovskej knižnice. Jej návštevy však ukončil návrat majiteľov. Predtým tiché miesto ožilo a premenilo sa na dejisko nikdy sa nekončiacich večierkov a plesov. Lou sa s majiteľmi spriatelila a začala si plnými dúškami užívať život spoločenskej smotánky. Takmer zabudla na vlastné korene a prepadla ľahkomyseľnosti. Čoskoro však zistila, že rodina Cardewovcov má svoje tajomstvá a pod trblietavým pozlátkom sa ukrýva prázdno a temnota...

Povráva sa, že táto knižka je podobná ako Veľký Gatsby s historickou atmosférou dvadsiatych rokov, s temnými tajomstvami, intrigami a tajomným domom, ktorí stojí na osamotenom ostrove, ktorý k sebe priťahuje hlavnú hrdinku. 

„Chcem vidieť svetlá, počuť hudbu, hluk a vzrušenie, chcem zažiť nepoznané a vysnívané, veci väčšie ako môj život. Už o nich nemienim len čítať. Aspoň na chvíľu túžim uniknúť do toho sna.“

Zlaté nebo je kniha, ktorá sľubuje zaujímavý historický zážitok, zaujímavé postavy, záhadnú rodinu a ich tajomstvá, bohaté večierky spoločenskej smotánky a hlavne skvelý zážitok z čítania. Pôjdem teda postupne. Dvadsiate roky, ktoré tu autorka opísala v sebe nemali nič zaujímavé. Chýbala jej slovám akási atmosféra tohto obdobia, nepovedala svojim čitateľom nič špecifické, pri čom by si povedali, že „áno, práve tu cítim tú atmosféru“. Jej opisy boli nezaujímavé, urýchlené a veľmi povrchové. Nič v tejto knihe nehovorilo, že sa to odohráva v minulosti. Pokojne sa to mohlo diať včera a čitateľ by si nič nevšimol. Chýbala tomu hĺbka, autorka si mala dostatočne naštudovať, ako to obdobie vyzeralo, čo bolo špecifické, aká bola móda, čokoľvek, čo by čitateľ vedel odlíšiť od dnešného života na vidieku. 
Postavy boli nevýrazné, ničím výnimočné, nemali žiadne svoje špecifické charaktery ani povahové črty. Hlavná hrdinka taktiež nebola ničím výnimočná. Nechápala som tú jej obrovskú posadnutosť Cardew House a celkovú posadnutosť tou vyššou spoločenskou vrstve. Správala sa sebecky, myslela len na seba, bola neuveriteľne naivná, a vôbec nebola ako dievča, ktoré bolo vychované v skromnej rodine na farme. Hovorila, ako nechce byť stredobodom pozornosti, a pritom robila všetko preto, aby ním bola. Chémia a vzťahy medzi postavami boli totálne urýchlené, umelo vytvorené, nemali ani štipku reálnosti. Hrdinka poznala Cardewovcov jeden deň a už rozprávala, ako sú jej najlepšími priateľmi, ako ich pozná a verí im. Z tej spoločenskej smotánky som zas mala pocit, že z hlavnej hrdinky robia chudiatko, hrajkajú sa s ňou ako s novou hračkou, bábikou, o ktorú sa treba postarať a rozmaznávať ju. Autorka postavám vôbec nedala život. Používala ich ako bábky, ktoré sa tam objavia, keď ich potrebuje a po zvyšok príbehu akoby tam ani neboli. Všetky vedľajšie postavy boli len kulisami, ktoré príbeh nijako neposúvali dopredu. 
Počas celej knihy som čakala na to veľké tajomstvo rodiny Cardewovcov a dúfala, že aspoň ten koniec to všetko zachráni. Lenže aj tam autorka zlyhala. Neponúkla žiadny zvrat, žiadne tajomstvo, z ktorého by čitateľ zostal mimo, len sa snažila udržať si čitateľovu pozornosť, aby tú knihu neodložil v polovici. 
Nehovorí sa to často, ale chýbali mi tam opisy, ktoré by ma preniesli do obdobia dvadsiatych rokov, ukázali mi tú atmosféru, zvyklosti a aspoň niečo reálne. Hrdinka si počas celej knihy robila, čo chcela. Nemusela si pýtať povolenie od rodičov, mohla všetko, nepotrebovala pomáhať v domácnosti, proste nič. Jej rodičia boli len na vyplnenie priestoru. 


„Prichádza zmena, cítim ju iskriť vo vzduchu. Viem, že tancujem na pokraji niečoho nového a lahodne neznámeho. Čaká ma zvyšok leta a ja sa rozhodnem, že do chamtivého roztiahnutého náručia prijmem čokoľvek, čo mi ponúkne.“


Aby nebolo všetko len zlé, tak kniha ponúka naozaj pekné myšlienky a skvelú ukážku toho, ako ľahko sa človek môže zmeniť pod vplyvom okolia a ani si to neuvedomiť a aké veľké rozdiely boli v minulosti medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami a tie vyššie si museli zachovať dobrú povesť, aj keď im všetko, čo robili bolo proti srsti. Na hlavnej hrdinke taktiež bolo vidieť postupnú emancipáciu, pretože chcela niečo viac, nechcela sa zmieriť s jednoduchým životom, ktorý jej bol ponúknutý, ale túžila po niečom väčšom. Autorka píše dosť dobre, jej štýl dokáže čitateľa zaujať, pretože je svieži a číta sa dosť rýchlo. Táto knižka mala dosť veľký potenciál naozaj nasledovať Veľkého Gatsbyho, ale bohužiaľ, autorka sa viac sústredila na výstrelky hlavnej hrdinky a na to, ako ju nasilu pretlačiť k smotánke namiesto toho, aby nás vtiahla do búrlivých dvadsiatych rokov.


Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu AlbatrosMedia. 
Knihu si môžete kúpiť tu. 

2 Komentáre

  1. Konečne niekto kto z tej knihy nepadá na zadok a nevyhlasuje aká je úžasná :D Samozrejme, pre niekoho môže byť skvelá, ale priznajme si to... Autorka zlyhala na plnej čiare. Mňa najviac na tom vytáčalo, že nikto z tej bohatej vrstvy ľudí nebol zlý a zákerný :D A to som sa tešila na drámu...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Knihu som dávnejšie obdibovala v kníhkupectve, mala zaujímavú a pútavú obálku. Obsahovo ma však až tak nezaujala a ako vidím, až tak o veľa neprichádzam.

    OdpovedaťOdstrániť