Anotácia : Pokračovanie geniálnej fantasy Tinta.
Leora musí utiecť. Do lesov, kde sa schovávajú neoznačenci – ľudia, ktorých pokožku nehyzdí ani jediné tetovanie. Leora donedávna ani netušila, že podobní ľudia existujú, a nieto že sa medzi nich musí dostať a získať si ich dôveru. Ako má však dôverovať niekomu, o kom sa nedokáže nič dozvedieť z jeho tetovaní? Neoznačenci od nej chcú jediné: žiadne tajomstvá, žiadne klamstvá, len čistú a nefalšovanú pravdu. A presne tú im nemôže za žiadnych okolností (ani pod hrozbou života) poskytnúť.
,,Si iskra, ktorá podpáli pušný prach."
Prvá vec, ktorú si na knihe automaticky všimnete jej jej krásna obálka. Opäť musím vyzdvihnúť jednoduchý, no očarujúci dizajn tejto knihy. Aj keď to na obrázku vyzerá, že pozadím sú červené tetovania, na živo zistíte, že ide o metalickú farbu, ktorá sa krásne na svetle odráža. Ale už prejdime k samotnej knihe. Iskra začína hneď po udalostiach na konci Tinty. Aj keď som si spočiatku nevedela spomenúť čo presne sa stalo, rýchlo som sa dostala do obrazu. Tak ako sa predošlý diel venoval mestu kde Leora vyrastala, teda svetu ľudí ktorí sú označení tetovaniami, táto kniha sa venuje naopak neoznačencom. Doteraz Leora verila, že neoznačenci sú nebezpeční pre ich spoločnosť, boli typickým strašiakom, no nie len pre deti. Po odhalení jej pôvodu a vyústení deja v jednotke, však už vie, že jej matka bola neoznačená. No vedia to aj ostatní ľudia, a tak sa ju ich starosta pokúsi využiť na to, aby pre nich špehovala, inak ublíži jej blízkym. Preto sa Leora pripojí ku skupine neoznačencov.
,,Žiadne tetovania, žiadne tajnosti, žiadne klamstvá."
Po vývoji udalostí v jednotke, som čakala, že Leora sa už trochu viac posunie dopredu, a že prestane konečne veriť všetkému čo jej doteraz hovorili. Bohužiaľ, dostali sme tú klasickú Leoru, ktorá sa zase nanovo učila kritickému zmýšľaniu. No na jedne strane je to pochopiteľné, dostáva sa do sveta, ktorý je pre ňu nový. Svet kde už nemôže čítať ľudí podľa ich tetovaní, ktoré vidí každý deň. Na to ich potrebuje skutočne spoznať, čo sa robí naozaj ťažko, hlavne keď vás nechcú medzi seba prijať (aj keď oprávnene, veď predsa tam šla s cieľom špehovať). Teda pointou celej tejto knihy, je cesta Leory, ktorá musí prekonať zábrany, spoznať nové veci a zistiť čo najviac o svojej minulosti a mame. No a tak ako si postupne vytvára vzťahy s obyvateľmi, nájde novú kamarátku, možno aj rodinu + sa učí o ich zvykoch a histórií, začína pochybovať o tom, čo doteraz vedela a stavia sa pred dôležite rozhodnutie. Na koho stranu sa postaví ? A je vôbec nejaká z nich správna?
,,Nepripadám si, akoby som bola požehnaním, no môžem si vybrať aspoň to, že nebudem prekliatím."
Aj napriek tomu, že to bola naozaj dôležitá časť príbehu, som mala trochu pocit ako keby sme sa vrátili tam kde sme boli, lenže z druhej perspektívy. To vlastne nemusí byť zle, no vďaka tomu sa príbeh skoro vôbec neposunul, až teda na konci. Zase sme počuli pre túto sériu typické príbehy, no aj keď podstata bola ta istá, vo veľa veciach sa líšili. Tým autorka vykresľovala zmýšľanie daných ľudí, a tak sme ich mohli viac pochopiť a poznať. Taktiež sa tu objavili nové postavy, vlastne jedinou pôvodnou zostala Leora, až na pár krátkych výnimiek. No aj tak sa u mňa opakoval scenár z jednotky, postavy ma nejako nechytili za srdce, ale ani neurazili. Prídu mi všeobecne také priemerné, čo je naozaj škoda. No aj na priek tomu, sa kniha dobre čítala, najviac sa mi páči, že autorka využíva krátke kapitoly,ktoré sú moje obľúbené pri čítaní. Preto sa to číta dobre, no škoda, že vďaka málo akcie mi prišli niektoré pasáže až trochu nudné. Preto, som sa rozhodla dať 4 kačičky, aj keď som dlho váhala aj nad 3,5. No ak vezmem celkový dojem, kniha je stále zaujímavá a dúfam, že autorka sa už konečne dostane aj ku nejakému posunu v deji.
0 Komentáre