Názov: Strieborný lev na oblohe Autorka: Annabel Pitcher
Séria: -
Žáner: YA
Počet strán: 224
Hodnotenie na GR: 4,02*/9 820 hlasov
Názory iných čitateľov: Knižné maniačky | Adi | Naty
Anotácia:
Jamie sa práve nasťahoval do nového domu s otcom a staršou sestrou Jasmine. Dvojička Jasmine Rose zomrela pred piatimi rokmi pri teroristickom útoku. Rodičov zachvátil neopísateľný žiaľ a Jasmine si dala pírsing všade, kam sa len dalo, zafarbila si vlasy naružovo a prestala jesť. No Jamie celý ten čas nevyronil ani slzu. Rose je preňho len hmlistou spomienkou. Neutápa sa v smútku, radšej sa venuje svojmu kocúrovi Rogerovi, tričku Spidermana, čo dostal k narodkám, a tomu, ako pred otcom utajiť svoju novú kamošku Sunyu. Zároveň tajne dúfa, že sa k nim vráti mama, ktorá ich bez slova opustila pred pár mesiacmi. Keď natrafí na reklamu na novú reality šou, verí, že toto je jediný spôsob, ako dať rodinu raz a navždy dokopy.
Pozeral som sa na oblohu a zdvihol som prostredník,
pre prípad, že by sa Boh pozeral.
Nemám rád, keď ma niekto špehuje.
Annabel Pitcher a jej prvá kniha, ktorá vyšla u nás na Slovensku si hneď získala svojich čitateľov. Tentokrát vydalo vydavateľstvo Slovart debutový román od tejto autorky a ja som samozrejme nemohla váhať a hneď som po ňom siahla. Spravila som dobre? Ako sa mi kniha páčila? To všetko sa dozviete, ak budete ďalej čítať túto recenziu.
V skutočnosti, bola zlá a, ako povedala Jas,
neposlušná v škole, ale vyzerá to tak,
že to si nikto nepamätá
teraz keď je mŕtva a perfektná.
Od názvu knihy naozaj neviete čo čakať. Aký strieborný lev na oblohe? Priznávam sa, sama som trochu váhala, či bolo dobré, že som po nej siahla, aj keď Kečupové oblaky sa mi od autorky veľmi páčili. Ale následne som si prečítala ten druhý nápis na obálke - Moja sestra býva na kozubovej rímse. Teda to, čo z nej zostalo...A vedela som, že tá kniha nebude taká obyčajná. A že bude celkom iná ako Kečupové oblaky. A nemýlila som sa.
Totižto, môj zlozvyk nečítať anotácie tak trochu zavážil. Sama som nevedela do čoho sa hrniem. A no, možno to bola aj trochu chyba, aspoň by som sa vedela lepšie pripraviť na knihu. Kniha je totiž písaná z pohľadu malého, desaťročného chlapca Jaimeho, ktorý sa práve presťahoval spolu s jeho otcom a sestrou Jasmine. Je to už pár rokov odkedy jeho sestra, dvojička Jas, zomrela pri teroristickom útoku. A Jaime, akoby pri tomto nešťastí nestratil len sestru, ale aj oboch rodičov. Totižto, ich mama ich opustila s Nigelom, z podpornej skupiny. A otec, ten sa za tých 5rokov nepohol, stále smúti za Rose a začal piť. A navyše, nadáva na všetkých moslimov, lebo predsa oni môžu za to, že jeho dcéra nežije.
Ako môžete vidieť, autorka sa vôbec nevenuje ľahkej téme, a navyše je kniha určená aj pre mladších čitateľov, čiže všetko k tomu prispôsobiť a vžiť sa do malého chlapca...No nie je to najjednoduchšie.
Čo sa týka prostredia, v ktorom sa kniha odohráva, ide buď o domov Jaime, alebo školu, kam prestúpil potom čo sa presťahovali z Londýna.
Autorka rozoberá hneď viacero vážnych tém, a to od rasovej nenávisti až po vyrovnanie sa so smrťou svojej staršej sestry - kedy mu ešte aj otec vyčíta, že nevyronil pre ňu ani jednu slzu.
Ako som spomínala, príbeh je písaný z pohľadu malého, 10ročného chlapca. A on si toho prežíva hneď viacero - od šikanovania po škole, otec alkoholik až po výčitky pre jeho kamarátstvo s moslimkou, ktoré by jeho otec určite neschválil. Myslím si, že to nebolo zrovna najjednoduchšie, aj z pohľadu autorky, sa vžiť do malého chlapca, ale Annabel to zvládla úžasne a aj ja ako čitateľ som sa postupne s Jaimim vžila. Prežívala som všetky jeho starosti aj radosti a vedela som pochopiť aj jeho konanie -lebo dávalo zmysel. Nebolo nič zbytočne prehnané, všetko malo svoju logiku a dôležitosť.
Na to, že je to iba dvestostranová knižôčka, autorka do nej dala toľko, koľko toho nenájdete ani v päťsto stranovej bichle. Rozhodne, táto kniha je veľký poklad.
Čo sa týka samotnej obálky, pekne ladí k, už spomínanej, druhej knihy od autorky - Kečupové oblaky. Jednoduchá ale pritom výstižná.
Aj preklad by som veľmi rada pochválila, keďže bol dosť dobrý, prirodzený a pani prekladateľka tiež dobre vystihla detský jazyk a aj vďaka tomu sa kniha tak dobre čítala.
Povedala, že Halloween je Britská tradícia
a nemá to nič spoločné s tým,
či si alebo nie si kresťan.
Skoro som sa jej opýtal, že prečo ho teda oslavuje,
pretože stále zabúdam,
že sa narodila v Anglicku.
Aby som to zhrnula, kniha je originálna a zaoberá sa hneď viacerými ťažkými témami nášho života - ktoré sú hlavne v tejto dobe veľmi aktuálne. Či už ide o teroristické útoky, a rodiny nimi postihnuté, až po vyrovnávanie sa so stratou blízkeho.
Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Knihu si môžete kúpiť tu.
Ak som vás ja ešte nepresvedčila, tu je aj trailer na knihu, ktorý Vám možno pomôže sa rozhodnúť.
0 Komentáre