Paullina Simons ~ Taťána a Alxandr

Môže obsahovať spoilery z Medeného jazdca!

Názov:
Taťána a Alexandr (Tatiana and Alexander)
Autorka: Paullina Simons
Séria: Taťána a Alexandr #2 (The Bronze Horseman #2)
Žáner: Historická romanca
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 408
Hodnotenie na GR: 4,32*/14 794
Názory iných čitateľov: Kleria | Terra | Christine


Anotácia: Rok 1943. New York. Město nových nadějí, tisíce kilometrú vzdálené od válkou zmítané Evropy i rodného Leningradu. Město, do něhož Taťána přijela začít nový život a kde se narodilo její dítě - Alexandruv syn. Jenomže ani oceán nedokáže Taťánu odděliť od stínu minulosti a z nejistého pocitu, že je její manžel stále naživu, se stáva jistota i posedlost. Mezitým sa v ruinách Starého světa Alexandr ze všech síl snaží uniknout všudepřítomné smrti. Ví, že proti němu stojí nejen nacistický nepřítel, ale i vražedné soukolí Stalinova režimu. Kupředu ho žene  jediná myšlenka - jěště jednou se setkat s Taťánou... 


"We walk alone through this world, but if we're lucky, we have a moment of belonging to something, to someone, that sustains us through a lifetime of loneliness." 

"Kráčame týmto svetom samy, ale keď máme šťastie, na moment patríme k niečomu, k niekomu,čo nás drží pokope cez celoživotnú osamelosť.  


Pred pár dňami som pridala recenziu na Medeného jazdca  a už vtedy som mala skoro dočítané aj pokračovanie, ktoré aj keď som čítala viac ako týždeň vďaka táboru, ak si myslím, že určite stálo za to. No dosť bolo kecov, teraz ku knihe.
Tatiana a Alexander to nikdy nemali ako na ružiach ustlané - skôr by som povedala, že to vôbec nemali na ničom ustlané. Museli si toho veľa preskákať, či už kvôli vojne, Dáše, Dimitriovi, Táninej rodine, ale nakoniec boli šťastní - škoda, že to dlho nevydržalo. Po tom strašnom konci som si nemyslela, že sa môže stať ešte niečo horšie a nakoniec no, aby som to povedala stručne - táto kniha mi vyrazila dych. 

"Will you remember that? Anywhere you are, if you can look up and find Perseus in the sky, find that smile, and hear the galactic wind whisper your name, you'll know that it's me, calling for you... calling you back to Lazarevo" - Alexander 
"Budeš si to pamätať? Kdekoľvek si, ak sa pozrieš na oblohu aby si našla Perseusa, nájdeš úsmev, a budeš počuť galaktický vietor, ktorý šepká tvoje meno, budeš vedieť, že som to ja, kto ťa volá..volá ťa naspäť do Lazareva."


Tatiana je konečne vo vysnívanej Amerike, ale bez Alexandra. Tým sa začínajú veľké trápenia - veď  ako v Amerike prežije, keď rátala s tým, že s ňou bude Alexander? Ale nakoniec zatne zuby a bojuje so životom v Amerike, snaží si naňho zvyknúť najmä kvôli jej synovi Anthonymu (ja som z toho mala taký asdfghj pocit, keď povedala ako sa bude volať v Medenom jazdci).
Najskôr mi strašne vadilo, že väčšinou sa kapitoly odohrávali mesiace od seba ďaleko ale potom som to pochopila, že tak je to lepšie. A takisto to platí aj o flashbackoch aj keď to spomínanie na šťastné chvíle bolo strašne smutné... 
Strašne sa mi v tejto časti páčila Tatiana ako bojovala so životom, aj keď mala chuť to všetko vzdať, stále bojovala aby zistila čo najviac o Alexandrovi Proste páčilo sa mi, ako bola vytrvalá a nevzdávala sa.




"But on that sunlit Sunday, Alexander knew nothing, though nothing, imagined nothing. He forgot Dimitri and war and the Soviet Union and escape plans, and even America, and crossed the street for Tatiana Metanova." 
"Ale v tú slnečnú nedeľu, Alexander nič nevedel, nič si nemyslel, nič si nepredstavoval. Zabudol na Dimitrija a vojnu a ZSSR a plány na útek, a dokonca aj na Ameriku a prešiel ulicu kvôli Tatiane Metanovej. 

Alexander to bola už iná šálka kávy. S ním som mala také nervy - teda nie konkrétne s ním, ale to čo sa mu dialo. Páčilo sa mi ako keď našiel istú osobu, snažil sa mu čo najviac pomôcť, ochrániť tú osobu a ako to dopadlo. Páčilo sa mi tiež, že ako bojoval o svoj život - a ako ho myšlienka na Tatianu dodávala silu. Ale, aby som na neho zasa iba nemala chvály, tiež ma nasral. Áno, chápem, choroba z povolania (pre vysvetlenie: keď vám vaše povolanie začne prerastať cez hlavu a začnete sa ako v zamestnaní správať aj v súkromí) ale bol neskutočne nepríjemný, drzý a byť na Tatianinom mieste asi by mi rupli nervy a odbachla by som ho.

"Tania, last time in Morozovo, I let you go, but not this time. Thist time we live together or we die together." - Alexander 
"Táňa, naposledy v Morozove, som ťa nechal ísť, ale nie tentokrát. Tentokrát žijeme spolu, alebo zomrieme spolu." - Alexander.


Tak ako som spomínala už pri Medenom jazdcovi - myslela som si, že pokračovanie je zbytočné, aj keď skončil tak ako skončil, myslela som si, že je to proste tak pekne uzavreté ALE  mýlila som sa a pochopila som pri čítaní, že to vôbec nie je zbytočné - takže už teraz sa teším, keď sa dostanem k Letnej záhrade. Ale, späť k tejto knihe. Kniha je písaná jednoducho a zachytáva iba dôležité udalosti - prelomové v ich živote a nie sú tam žiadne zbytočné omáčky. 
K flashbackom, čo viacerí tvrdia, že ich nebavili - ja som ich žrala, proste sa mi páčilo ako aj oni spomínali na tie šťastné chvíľke a tak ďalej. 
Proste, odporúčam všetkým čo čítali Medeného jazdca, lebo to vážne stojí za to :) 








2 Komentáre

  1. Skvělá recenze, musím si knížku konečně přečíst! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Super recenze :). I tenhle díl by prostě dokonalý :)).

    OdpovedaťOdstrániť