Brenda Rufener - Tu kde bývam

Tu, kde bývamAnotácia: Sedemnásťročná Linden Rose ukrýva tajomstvo. Nemá rodinu ani domov, a tak tajne prespáva v chodbách svojej strednej školy, vďačná za každú noc so strechou nad hlavou. Jediné, čo ju drží nad vodou, je jej práca redaktorky školského blogu a najlepší kamaráti, Šunka a Seung. A, samozrejme, nádej na lepšiu budúcnosť.
Veci sa však ešte väčšmi skomplikujú, keď jeden deň príde najobľúbenejšie dievča na škole Bea na vyučovanie s poranenými ústami. Linden začne na vlastnú päsť pátrať po tom, čo sa jej stalo, čím sa však vystavuje riziku, že na seba pritiahne pozornosť. A pozornosť je to posledné, čo nepriznaná bezdomovkyňa potrebuje.
Linden tak stojí pred ťažkým rozhodnutím - ak má pomôcť spolužiačke, musí sa znovu postaviť vlastnej minulosti, rovnako poznačenej násilím. To však znamená porušiť všetky pravidlá, ktoré si kvôli prežitiu stanovila, a nechať na povrch vyplávať dávno pochované tajomstvá.

„Nikdy nesmú zistiť kto naozaj som.“


Súvisiaci obrázokHneď na začiatok by som mala povedať, že po YA literatúre, ktorá nie je sci-fi/fantasy siahnem málokedy. Ak teda už nastane takáto situácia, musí ísť o knihu, ktorá je mi buď silno odporúčaná, ale hlavne ma musí hneď niečím zaujať. V prípade knihy Tu kde bývam, išlo o tú druhú možnosť. Keď som sa dozvedela, že Slovart vydá knihu, ktorá má hlavnú tému bezdomovectvo, vedela som, že sa do nej určite pustím. Veď určite viete, že táto téma nepatrí medzi autorsky obľúbené , reálne som sa stretla s bezdomovectvom v YA len u Ricka Riordana, a to tiež bolo skôr okrajovo, na začiatku príbehu. Preto som bola vážne zvedavá, ako sa s tým autorka popasuje.

„Aj ja ho mám rada, aj keď je debil.“


Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt school locker tumblrNo hneď na začiatku mi došlo, že pôjde skôr o pomalú knihu, ktorá sa zameriava na pocity mladého dievčaťa a bezdomovectvo sa trochu dostáva do úzadia. Preto nečakajte, že vám táto kniha prinesie riešenia na tento spoločenský problém, ako som očakávala ja, ale pripravte sa skôr na oddychovku, ktorá vám ponúkne niekoľko pekných myšlienok, pomerne jednoduchý dej a prečítate ju naozaj rýchlo. Kniha sa odohráva v malom americkom meste, ktoré nie je ničím výnimočné. Ide skôr o konzervatívnu komunitu, kde sa dokopy nič nedeje a stredobodom života mladých ľudí je vlastne škola. Pre Linden, to platí dvojnásobne, keďže pre ňu nie je škola len tým stredom, ale aj domovom. Ako viac krát poukazuje v knihe, škola je taký jej vlastný dom, ktorým však denne prechádza kopa študentov. Na aj keď ma na jednu stranu mrzí, že sme nedostali nejaké reálne vysvetlenie, ako sa jej podarilo to, že si ju nikto nevšimol (tie vysvetlenia čo ta boli nerátam, lebo zmysel veľmi nedávali), že nemá domov a vlastne aj prečo to nikomu nepovedala, myslím si, že práve o to šlo autorke -nedávať odpovede na to ako a prečo, ale ukázať, vnútorný boj hlavnej postavy, ktorá sa musí odnaučiť byť stále sama za seba a hlavne, že ak nebude ľudom dôverovať, nikto jej nepomôže.

„Aby si sa v živote dostala ďalej, musíš veľa čítať.“

Tu je vidno aj kontrast medzi jej chovaním. Aj keď je pomerne nevýrazná a snaží sa držať pri zemi, Linden má naozaj skvelých kamarátov, ktorí majú ešte úžasnejších rodičov. Napriek tomu vidíme, že aj keď má tisíc príležitostí požiadať o pomoc, neurobí to. Škoda však, že sa autorka viac nesústredila práve na to ponorenie do psychiky postavy, ktoré mi prišlo niekedy až trochu povrchné, keď to porovnám so super myšlienkami, ktoré kniha obsahuje, a ktoré no neboli tak rozvinuté. Naopak, dôraz sa kladie na klasické problémy mladého dievčaťa na strednej škole, ako sú chlapci a tínedžerské roztržky, no avšak obohatené aj o zložitejšie veci ako domáce násilie a problémy vyplývajúce z toho, že Linden nemá nikoho len samú seba (aspoň to si myslí). Preto, táto kniha nie ej ani tak o bezdomovcoch, ale je príbehom dospievajúceho dievčaťa, ktoré hľadá samú seba a učí sa, že žiadať o pomoc, nie je ničím za čo by sa mala hanbiť.

Celkovo išlo o pohodové čítanie. Aj keď sa prvá polovica pomerne dosť vliekla, druhá začala byť viac akčná a aj ma viac bavila. No potom však prišli silno predvídateľné "zvraty" typické pre YA literatúru, a tak som pol kačičku z hodnotenia stiahla. Nič to však nemení na tom, že kniha sa číta naozaj dobre a hlavne sa venuje "novej téme", čo snáď bude inšpiráciou pre viacerých autorov. Preto knihu hodnotím 3 kačičkami.


Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart. Knihu si môžete kúpiť napr. TU


2 Komentáre

  1. Tahle řada u Slovartu mě hodně zaujala. I když z tvé recenze kniha nevychází jako nějaké veledílo, přece jen myslím, že bych jí měla dát šanci :)
    Marky (Books are my life...)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No to je možno aj tým, že ja to klasické YA celkovo až tak nemusím, ak nie je fantasy alebo sci-fi poprípade historické. No máš pravdu, veldielo to teda nie je, no na pohodové čítanie je to fajn :)

      Odstrániť