Knižné rozhovory | Špeciál: Mesto kostí (part 2)


A sľubovaná druhá časť hlášok z Mesta kostí! Užite si ich. ;)



"Bože- Simon!"
"Nie, ja som Jace," povedal trpezlivo. " Simon je ten lasičí ksicht s otrasným  účesom a s príšerne
nemódnym ohodením."


"Jasné," prisvedčil Jace. "Lenže čašu už roky nemáme a mnohí z nás zomierajú mladí. Takže naše rady sa stenčujú."
"A nie ste...nemôžete sa... no..." Clary hľadala to pravé slovo. "Reprodukovať?"
"Jasné. Reprodukciu milujeme. Je to jedna z našich obľúbených činností."


"A to je motto nefilov - Tieňolovcov - tam na podstavci."
"Čo to znamená?"
"Znamená 'Tieňolovci: Vyzeráme v čiernom lepšie ako vdovy našich nepriateľov od roku 1234.'"


"Neobjednaj si nič z jedál pre férov," upozornil ju Jace ponad svoj jedálny lístok. "Ľuďom z nich trocha preskočí. Zješ takú slivku a vzápätí beháš nahá po Madisonke a na hlave máš rohy. Nie," dodal rýchlo, "mne sa to nikdy nestalo."




"Nejdeme po nich, lebo nie sú celkom démoni, ale ani celkom ľudia. Upíri zabíjajú, pijú krv.."
"Krv zo živých ľudí pijú len zlumpačení upíri," vložil sa do rozhovoru Alec. "Tých máme dovolené zabíjať."
"A vlkolaci sú čo? Len vyrastené šteňatá?"


"Vodička na spanie," odsekla Clary zlostne a posotila fiolu špičkou tenisky. "A je po nej."
"Bodaj by tu bol Simon. Tak by ťa unudil, že by si hneď zaspala."


"Deti nefilov," skonštatoval. "Hm-hm. Nepamätám si, že by som vás pozval."
Isabelle vybrala pozávnkou a zamávala ňou ako bielou vlajkou. "Ja mám pozvanie. A toto...sú moji kamoši."
Magnus jej vytrhol pozvánku a štítivo si ju pozrel. "Asi som bol opitý," povedal. Doširoka otvoril dvere. "Poďte teda ďalej. A skúste nevraždiť mojich hostí."
Jace si ho premeral a pohol sa dnu. "Ani vtedy, keď mi niektorý poleje nové topánky?"


"Tú svätenú vodu sme mu naliali do nádrže my," povedal.
"To som predpokladal. Pomstiví malí gauneri, čo? Viete, že ich motorky bežia na démonickú energiu. Už to neopraví."
"No čo, o jednu pijavicu na exportnej motorke menej," ozval sa Jace. "Srdce mi krváca."


Alec sa zatváril prekvapene. "To som nevedel."
Jace vysadol na podobločnicu a zakýval nohami. "Nie všetci spia na hodinách histórie."
"Ja ne..."
"Ale spíš a pri tom zaslintáš lavicu."


"Tam je." Alec zbadal sestru a s badateľnou úľavou jej kývol, aby šla k nim. "Tam. A pozor na toho púku."
"Na púku?"
"Uštipol ma, keď som popri ňom predtým prešiel," vysvetlil Alec odmerane. "Do vrcholne intímnej partie."
"Nerád ti to hovorím. ale ak má záujem o tvoje vrcholne intímne partie, asi nebude mať záujem o také partie tvojej sestry."
"Nie nevyhnutne," ozval sa pri nich Magnus. "Féri nie sú prieberčiví."


Potkan schúlený v jej dlaniach mrzuto pískol. Clary si ho natešene pritisla k hrudi. "Och, chudáčik môj!" zatiahla láskyplne, akoby to bolo milé domáce zvieratko. "Chudáčik Simon! Nič sa neboj, bude dobre, sľubujem..."
"Ja by som ho až tak neľutoval," vyprskol Jace. "Tak blízko k sexuálnej rozkoši asi ešte nikdy nebol."

"Ešte jedno," nástojil. "Je tu niekde sväté miesto?"
"Dobrý nápad. Ak chcete ísť sami do upírskeho brlohu, radšej sa najprv pomodlite."


"...strieborné gúľky, ochranné amulety, kráže, Dávidove hviezdy..."
"Ježiši Kriste," uniklo Clary.
"Sem by sa nehodil."


No Rafael sa smial. "Minul si srdce."
Jace ho pevnejšie zovrel. "V poslednej chvíli si sa pohol. Bolo to od teba veľmi netaktné."


"Svojou svojhlavosťou si ohrozil ďalších ľudí. Tento čin ti nedovolím len tak striasť z pliec!"
"To som ani nemal v úmysle," prehodil Jace. "Z pliec nemôžem nič striasať, lebo jedno mám vykĺbené."


"A ty si na Simona naštvaný len preto, že má niečo, čo nemáš ty."
"Má toho veľa, čo nemám ja," povedal Jace. "Napríklad krátkozrakosť, zlú postavu a je príšerne neohrabaný."
"Aby si vedel, väčšina psychológov sa zhoduje v tom, že nevraživosť je len sublimovaná sexuálna príťažlivosť," podpichla ho Clary.
"To by teda vysvetľovalo, prečo tak často natrafím na ľudí, ktorí ma neznášajú," prehodil Jace nonšalantne.


"Pri anjelovi!" precedil Jace, premeriavajúc si démona. "Vedel som, že veľdémoni sú škaredí, ale nikto ma nikdy nevaroval, ako smrdia!"
Abbadon roztvoril papuľu a zasyčal. Mal v nej dva rady vyštrbených zubov, ostrých ako sklené črepiny.
"Nie som si istý ani tým vetrom a skučiacou tmou. Smrdí to skôr ako skládka odpadu. Nie si náhodou zo Staten Islandu?"


"Takže keď je spln len sčasti, cítiš sa iba trochu vlčo?" spýtala sa Clary.
"Dalo by sa povedať."
"Tak vystrč hlavu z okna."
Luke sa zasmial. "Som vlkolak, nie zlatý retriever."


"Bolo to čudné, nie? Keď sa ti ozval Jace?" nadhodil Simon náročky neutrálnym tónom. "Myslím, keď si zistila..." Nedopovedal.
"Čo?" naježila sa Clary. "Keď som zistila čo? Že je zabijacky transvestita, ktorý obťažuje mačky?"
"Ani sa nečudujem, že tá jeho mačka všetkých nenávidí."


Tak. To bude všetko. Snáď ste sa tak dobre pobavili ako ja pri čítaní. A poprípade aj zaspomínali na samotnú knihu.

3 komentáre:

  1. Omg, keď som prvýkrát uvidela v knihe tú tretiu hlášku s tými vdovami, no nevedela som sa prestať smiať :D Pamätám si ešte aj na to, ako som vtedy sedela pri netbooku a čítala české pdf-ko a ešte mi mamina došla do izby, že na čom s atak rehocem. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :DD aj ja :D Na viacerých :D proste, taký výbuch :D ale to sa mi stáva poslednú dobu aj pri iných knihách :D tato to už ani nekomentuje :D radšej :D

      Odstrániť
    2. Tak ja som mala takéto záchvaty hlavne pri Kerstin Gier :D :D Tá tiež dobre dáva :D

      Odstrániť

Používa službu Blogger.