Miroslava Varáčková ~ Adaptácia

 Názov: Adaptácia
Autorka: Miroslava Varáčková
Séria: -
Žáner: Dystopia, YA
Vydavateľstvo:  Slovart
Počet strán:  264
Hodnotenie na GR: 4,09*/ 22 hlasov
Názory iných čitateľov: Maťa | Naty | Majka

Anotácia: 
Zoya mala všetko: domov, rodinu, kamarátov. A potom ľudstvo zdecimovali epidémie a vojny. Teraz nemá nikoho: ani rodinu, ani kamarátov, ani priateľa. Prišla aj o domov. No prispôsobila sa. Vpred ju poháňa len mapa a nádej, že ju dovedie do posledného útočiska na Zemi. 
Ľudia skúšaní vojnou i chorobami sa tiež adaptovali na nový svet - bojujú o každú minútu života. A osamelé dievča putujúce neznámou krajinou predstavuje priľahkú korisť. Keď Zoyi pomôže neznámy Simon, poruší tým krehkú rovnováhu povojnového spoločenstva, za čo musí platiť životom. A tak sa Zoya, Simon a jeho malá sestra vydávajú naprieč zdevastovanou krajinou s nádejou, že ich mapa po jej mŕtvom priateľovi naozaj dovedie pred brány mesta, kde ešte vládne ľudskosť. Teda, mala by... 


"Nefantazíruj. Iba si škodíš. Nie je dobré upínať sa na predstavy a potom čeliť sklamaniu."

Mirku Varáčkovú pozná asi každý aj vďaka jej novej knihe Adaptácia. Od Mirky som nič nečítala, ani neplánovala, ale potom prišla táto dystopia a hneď ma zaujala. A potom tie prvé pozitívne recenzie...No, začala som toho viac očakávať, a to bol možno ten problém. 

"To by bolo hlúpe. Dúfať, že príde deň, keď sa všetko samo od seba zmení v dobré. Alebo si namýšľať, že sa objaví človek, čo nás všetkých spasí. Spasiť sa môžem iba ak ja sama." 

Keď mi prišla Adaptácia domov, bola som nadšená a nevedela som sa dočkať, kedy sa do tohto tak-vychvaľovaného slovenského diela pustím. A tu nastal problém.
Knihu som otvorila a začala čítať. Začiatok, aj keď sa začína v kvázi-akcii, ma do deja nedokázal vtiahnuť a tak som ju aj odložila, veď keď budem mať náladu, sa do toho pustím. Plus k tomu fakt, že kniha bola členená tak, ako bola. Čítala som rôzne knihy, ale s takýmto spôsobom som sa ešte nestretla. Fakt mi tam tie kapitoly chýbali.
V tomto momente som sa presvedčila, aby som si tie svoje veľké očakávanie strčila do vačku a čítala ďalej. Mirkin štýl je...svojský. Nesadol mi, ale zase to nebolo až také strašné. Začítať sa bol síce problém, ale keď som už konečne vypla toho Doctora a ntb, a povedala si, že idem čítať, tak som čítala aj hodinu vkuse (v tom momente, po tej hodine, to už bolo na mňa veľa a znova som zapla Doctora).
Rozhovory postáv mi prišli umelé a nereálne. Taký príklad - Simon sa pýta na niečo o Zoyi. Zoya mu povie niečo o sebe. Nalieha na Simona, aby aj on jej niečo povedal o sebe. On odvrkne, že nie. Zoya sa rozčúli, ale v priebehu pár sekúnd ju to prejde. 
Čo sa vám vybaví, ak niekto povie Dystopia? Mne sa vybaví kniha s nadupanými akciami, kedy si hl. hrdinka skoro ani sadnúť v pokoji nemôže, už sú totiž nejaké problémy. Musí riadne bojovať, aby čo i len prežila v tomto svete...Toho sme sa v tejto knihe nedočkali. Čo si hl. hrdinka zaumienila, to sa jej darilo, a dokonca v tom bola na prvý šup excelentná (asi skrytý talent, čo vám poviem).
Cez toto by som sa ešte dokázala preniesť, ale...


"Potrebuješ smútiť, tak smúť, ale nehádž vinu na seba. Mohla by ťa rozožrať zvnútra ako kyselina."

Dostávame sa k postavám a snáď k ešte väčším problémom. Ani jedna postava mi neprišla reálna, ich činy ešte menej reálne a fakt mi ani trošičku k srdcu neprirástli. Ale pekne po poriadku.
Zoya čo za blbé meno to je*  bola neskutočne ehm, divná. Epidémia a vojna jej vzali celú rodinu a počas knihy miliónkrát spomenie Noeho (jej mŕtvy ex-priateľ), ale rodina nič. Popravde, to by mi o nej viac povedalo ako nejaký mŕtvy priateľ. Toto mi povedalo akurát to, že je blbá.Chýbalo mi tam nejaké to pozadie, čo by mi povedalo, aký charakter má, ako sa správa, prečo sa tak správa...No dobre, nič. Ok, poďme ďalej.
Takú babu, ako je Zoya som ešte nestretla. Permanentne, celú knihu, viac ako to, že im ide prakticky o život aj keď to tak vôbec nevyzeralo riešila, že ona vlastne má Simona rada, potom si uvedomila, aké hlúpe je to, a už ho zrazu nenávidela. Neviem, povedala by som, že mala svoje dni, ale aby ich mala počas niekoľko mesiacov...chúďa dievča.
A čo sa týka jej tvrdohlavosti a tým, ako si (ne)stojí za svojím názorom -
Príklad: Simon niečo navrhne. 
Zoya: nie nie, ani za nič, nie, toto sa mi neľúbi, toto nespravím. 
Simon jej povie jednu vetu, jednu vetu, v ktorej ju začína presviedčať, aby to spravila.
Zoya: spraví to, súhlasí s  ním zbožňuje ho, teda, nenávidí ho... 
Čerešnička na torte? Zoya má väčšinu knihy 18 rokov. Týmto správaním som jej ale tipovala maximálne 16.
Simon tá lepšia hlavná postava v knihe, ale stále nie to najlepšie. Starší starostlivý brat, na ktorom bolo vidno, že si aj tú vojnu a epidémiu prežil - presne sa na to správal - Zoyi nedôveroval, nechcel si ju pripustiť veľmi k telu, chcel ju využiť. Takže, počas prvej časti som ho viacmenej mala rada - minimálne mi bol viac sympatický ako Zoya. Ani počas prvej časti, ani počas druhej časti, som sa nič o ňom nedozvedela. Akurát to, že je vojak. A má mladšiu sestru Emily, o ktorú sa stará. A máva časté zmeny nálad.  Jednoducho nič.


"Vravel som ti, že môžeme byť dobrý tím. Len musíš chcieť."


Keď som už začala čítať, kniha sa čítala v pohode. A keď som ju čítala dlho, už to bolo horšie. Preto som ju dlho ani nečítala. Radšej menej a že som si to aspoň v rámci možností užila. Kniha mala pár svetlých momentov. Dokázala ma pobaviť (či už to bolo blbosťou postáv, alebo vtipných situácií v tej knihe, to už posúdite vy sami, keď si to prečítate). Preto tejto knihe nemôžem dať viac ako 2 kačičky. Fakt som chcela, aby sa mi páčila. Aby som si obľúbila ďalšiu slovenskú autorku. Ale očividne to ani tentokrát nevyšlo. Škoda.
Verím, že niektorí v tejto knihe dokážu nájsť aj niečo, čo ich zaujme (veď je to vidieť aj na tých pozitívnych recenziách), a dokonca si ju obľúbia. Ja som to tu ale bohužiaľ nenašla.


Ak ste na túto knihu zvedaví, môžete si ju kúpiť napr. v online knihkupectve Slovartu.  

*Ešte k tomu menu.
Zoya...Čo mi to len pripomína...Žeby po-anglickovanú verziu mena Zoja?
A pre zaujímavosť, charakteristika mena Zoja:
Zoja je typom ženy, ktorá býva najradšej sama. Nemá rada veľkú spoločnosť a hlučných ľudí, ona vyhľadáva radšej pokoj a samotu. Jej myšlienky sú veľmi odlišné od myšlienok jej okolia a rovesníčok. Preto sa nevie zapájať do príliš obyčajných rozhovorov. Býva mnohokrát považovaná za nudnú a nezáživnú spoločníčku. To však nie je pravda, ona sa maximálne snaží a je priateľská doslova ku každému, ak len vycíti záujem a úprimnosť od toho druhého. V citoch je spoľahlivá a uvážlivo si vyberá toho pravého. Nikdy by ho nepodviedla, ani nezradila, ak aj on je k nej úprimný a je jej verný. Ak nájde v partnerovi silnú oporu, postupom času sa Zoja stane uznávanou a každý, kto ju neuznával, zrazu ju chce nasledovať, len aby niečo z toho vyťažili. 
Typickou farbou tohto mena je zelená. 

Zo začiatku sa to zhoduje (tu som pripísala bod autorke, že vybrala také meno, čo tú postavu vystihuje), ale ako som čítala ďalej, tak som zistila, že sa to vôbec nezhoduje (a tu som ten bod aj škrkla). Ale pobavilo ma to.
Inak - Noe  jej dal mapu do mesta, ktoré sa volá Ark (Archa)? :DDDD OK, why not :D 

4 komentáre:

  1. Strašne veľa chýb máš v recenzii :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Pekná recenzia. :)
    Aj som si knihu chcela zaobstarať, ale a) verím tvojim názorom na knihy, takže neviem :D a b) z nejakého dôvodu mám v sebe zabudovaný automatický akoby odpor k slovenským autorom, takže by som bola nesmierne kritická čo by znamenalo, že aj keby nebola kniha sama o sebe možno taká zlá, aj tak by som ju v mysli mala zaškatuľkovanú ako nie moc dobrú... :/
    Je to so mnou ťažké no :D možno raz jej dám šancu...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ono, ja zo slovenských autorov ostávam asi verná iba Zuzke Šulajovej a inak, nič moc :D nevadí :D ja verím, že raz prídu takí noví sk autori, ktorých si aj ja zamilujem :D
      A skús, za to nič nedáš. Keď nevieš, či kúpiť-nekúpiť, stále sú knižnice :) a ak sa ti bude páčiť, zaobstaráš si ju aj domov :) a máš po probléme :D
      To ja to mám tak isto :D teda, podobne :D že keď neviem či sa do nejakej knihy pustím, tak knižnica to istí :D a ak sa mi to bude páčiť, tak si ju potom aj kúpim :)

      Odstrániť

Používa službu Blogger.