Marissa Meyer ~ Cinder

Názov: Cinder
Autorka:  Marissa Meyer
Séria: Mesačné kroniky #1
Žáner: YA, Re-telling
Vydavateľstvo: Egmont
Počet strán: 400
Hodnotenie na GR: 4,12*/171 447
Názory iných čitateľov: Michaela | Marry | Syki



Anotácia: Šestnásťročnú Cinder považuje väčšina ľudskej spoločnosti za nepodarenú hračku techniky a jej macecha za neúnosné bremeno. Byť kyborg má ale svoje výhody - mozgové rozhranie poskytuje Cinder nevšednú schopnosť opravovať veci, vďaka čomu sa stane najvyhľadávanejšiou mechaničkou v meste. Práve táto povesť privedie k jej stánku princa Kaie, ktorý potrebuje pred výročným bálom opraviť pokazeného androida. Princ opravu v legraci nazve otázkou národnej bezpečnosti, ale Cinder má podozrenie, že vec je viac vážnejšia, než je princ ochotný pripustiť. 
Cinder túži spraviť na princa čo najväčší dojem, ale so všetkými plánmi je koniec, keď sa jej mladšia nevlastná  sestra a jediná ľudská kamarátka nakazí smrteľným morom, ktorý sužuje Zem už celé desaťročie. Macocha obviní z dcérinej choroby Cinder a ponúkne jej telo pre výskum moru, čo je "pocta", ktorú doteraz nikto neprežil. 
Ale netrvá dlho a lekári zisťujú, že ich nové pokusné morča je zvláštne. Chirurgové, ktorý premenili Cinder v kyborga, niečo skrývali. Niečo cenného. 
Niečo, kvôli čomu sú niektorí ľudia ochotní zabíjať. 

"Dokonca aj v budúcnosti sa príbeh začína s Kde bolo tam bolo." 

Na Cinder, a celkovom, na celú sériu Mesačné kroniky som počula iba samú chválu, ale nikdy som sa o ňu moc nezaujímala. Až raz, som len tak z nudy, že čo idem čítať a vybrala som si zrovna Cinder. A bol to dobrý výber. Jeden z najlepších, aké som spravila za tú dobu, čo sa týka výberu kníh. A vy, ak ste ju ešte nečítali, tak by ste mali. 

"Bola kyborg. A nikdy by nešla na bál." 

Ako malá som rozprávky zbožňovala, veď kto nie? Od malička mi ich rodičia rozprávali pred spaním. Keď som bola väčšia a už som vedela čítať, sama som si ich čítala. A vtedy sa zrodila aj celkovo moja záľuba v čítaní. Čiže, dalo by sa povedať, nebyť rozprávok, určite nečítam knihy. 
Rozprávky, hlavne popoluška, má veľa spracovaní - hlavne čo sa týka filmového, a stále je to dokola to isté - vlastne to nemá čím prekvapiť. Ale, táto kniha je iná. Má čím prekvapiť - už len samotným svetom, kde sa odohráva - je to vlastne niekde v Japonsku, a existujú kyborgovia. Proste, úžasný nápad. 
Do príbehu som sa púšťala s rozpulaplnými pocitmi. Síce to väčšina ospevovala, ale parkrát sa mi už stalo, že mne tá kniha nesadla. Ale, to sa, našťastie, nestalo s Cinder. Kniha sa čítala jednoducho, a aj keď som ju otvorila, že iba nakuknem, tak ma to tak dostalo, že som to v priebehu dvoch prečítala. To už o niečom svedčí.  
Rozhodne sa chystám aj v najbližších dňoch pustiť do Scarlet, keďže bonusovky (okrem Fairest, čo práve vyšlo v anglitčine, a tuším má výjsť aj v češtine :D ) už mám všetky prečítané. A teda na Scarlet sa mega teším. Snáď nesklame a udrží si minimálne takú úroveň, akú mala Cinder (a to teda bola vysoká úroveň.) 

"Ale, ak som sa aspoň niečo naučila počas rokov, kedy som bola mechaničkou, tak, že niektoré škvrny sa proste nezmyjú." 


Postavy boli reálne  a sympatické. 
Cinder som si hneď obľúbila - bola milá, svojrázna, niečo vedela. Aj keď bola vydedencom spoločnosti, mala priateľov ako bola jej nevlastná sestra alebo android Iko. Takisto, keďže vlastne ide o re-telling rozprávky popolušky, macocha ju nútila pracovať - ako mechaničku. Cinder to nevadilo a povedala by som, že si tú prácu obľúbila. Asi ani sama netušila, ako veľmi sa jej zmení život, keď do jej stánku zavíta princ Kai. K tomu som mala zo začiatku zmiešané pocity, ale časom som si aj jeho obľúbila. Na to, že bol princ, nebol namyslený, správal sa milo, a časom som mu tototálne fandila s Cinder. A stále fandím. 
Ďalej sa tu vyskytovali postavy typické pre popolušku ako je macocha, nevlastné sestry a tak. Okrem nich, už spomínaná Iko, čo bol vlastne android - taký robotický pomocník. Ju som si tiež obľúbila. 
Ku kráľovnej Levane som si nespravila nejaký postoj. Na to, bola podľa mňa v tej knihe málo. Inak môj prvý dojem z nej je, že ona ešte narobí veľkú neplechu. Tak som zvedavá. 

"Nie som človek. 
Som kyborg. 
Som mechanička." 

Kniha je úžasná a ak ste ju nečítali, tak by ste mali. Určite si ju zamilujete. Pri knihe sa parkrát aj zasmejete, ale hlavné je, že vám postavy prirastú k srdcu, a vy budete chcieť vedeť ako to všetko dopadne a čo sa stane s vašimi novými obľúbenými hrdinami.  


4 komentáre:

  1. Moc pěkná recenze, vážně přemýšlím, že se do této knihy co nejdříve vrhnu. Děkuji za navnadění.
    Jo a mimochodem, ty obrázky/koláže jsou opravdu úžasné O:
    http://milujemekihy.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :) určite by si mala, tá kniha je dokonalá :)
      Hej, tie koláže sú dokonalé :D a tumblr je na toto strašne zlý :D tam stráviš pár hodín, ani nevieš ako :D

      Odstrániť
  2. Príbeh sa mi veľmi páčil, ale jednu vec som predvídala hneď na začiatku, ako to spomenuli a akurát to mi a tom tak prekážalo, ale inak super originálny nápad a dúfam, že sa už konečne dostanem k dvojke.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj ja :D ale napr. v Scarlet, keďže som nečítala anotáciu, kde to je riadne očividné, som v tom príbehu zožrala všetko bez problémov :D ale hej, mala by si sa do toho dokopať, lebo to bolo super :)
      Ja sa akurát idem púšťať do Cress :D

      Odstrániť

Používa službu Blogger.