A sen sa stáva skutočnosťou... | Ambasádorska merenda

Aby som to zhrnula, posledný mesiac bol pre mňa veľmi stresujúci - sťahovanie sa na internát do Brna, začiatok štúdia na vysokej škole kde som prakticky nepoznala ani jedného človeka (a tá predstava, že si tu proste nenájdem kamarátov, to bola pre mňa nočná mora) a celkovo, zvykanie si na túto novú fázu môjho života. Ale potom prišla aj tá vytúženejšia časť na ktorú som sa tešila už od minuloročného Humbooku, bohužiaľ na ktorom som sa zúčastniť nemohla - a to samotný Humbook! 
A keďže som bola aj ambasádorkou, tak k tomu pribudol aj práve jedno úžasné popoludnie strávené so všetkými zahraničnými autormi, ktorí prišli na tohtoročný Humbook (z ktorého som tiež mala menšie stresy, ale to spomeniem až v neskoršom článku)

Dlho som rozmýšľala ako spíšem samotný článok z tejto merendy, aby to malo aj nejakú hodnotu. A tak som sa rozhodla, že spojím svoje dojmy a zážitky s otázkami a odpoveďami z merendy, čo sme sa my pýtali. 

Takže môj deň sa začal naozaj stresujúco. A totižto, zaspala som, potom som utekala ako o život na šalinu, tá ma skoro (ale iba skoro) odbehla, konečne som prišla na nástupište...a zistila som, že Regiojet mešká 20minút. Okay, nevadí, aspoň ma určite neodbehne. Ale ako sa hovorí, to najhoršie na začiatok a môže sa deň už iba zlepšovať :) 

Vo vlaku som sa stretla s Lili (Lili Darknight) a Bibou a cesta nám naozaj rýchlo ubehla. V Prahe sme sa ešte stretli s Adi (Čaro kníh) a išli sme sa ubytovať na hostel. Potom sa Lili a Biba rozhodli spoznávať Prahu a my s Adi sme sa vybrali smer Vincaffe, kde sme sa mali stretnúť s autormi. A nemohlo to byť lepšie. 

Vo Vincaffe sme sa postupne nazbierali všetky ambasádorky (a ja som neskutočne rada, že som sa zasa raz mohla stretnúť s nimi všetkými) a merenda mohla začať. Toto je tá časť článku, kde som sa rozhodla Vám sem prepísať a preložiť niektoré otázky, ktoré sme sa pýtali, a dúfam, že sa pobavíte tak ako my a budete si vedieť minimálne predstaviť tú atmosféru, ktorá tam vládla. 

Otázka: Keby ste boli na Rokforte/v Bradaviciach, v akých fakultách/kolejách by ste boli? 
Claudia: Nemôžem odpovedať. Vždy som si myslela že budem Bystrohlav (Havraspár) a robila som si viackrát test a vždy mi vychádzalo Chrabromil (Nebelvír). A hovorila som to aj môjmu kamarátovi a neskôr v ten deň sme prechádzali cez stavebnú zónu a bol tam stroj, ktorý tam len tak nechali a nikto pri ňom nebol a ja som bola taká že Nechali to tu bez dozoru. Môžem sa tam dostať a vidieť čo to robí. A môj kamarát na to, že áno, ty patríš do Chrabromilu. 
Sara: Spravila som si ten kvíz online a nečítala som knihy a som Bifľomor (Mrzimor) čo je očividne fakulta, do ktorej ste zaradený, ak ste nečítali knihy. 
Estelle: Som rada, že nie som jediná, ktorá nečítala tie knihy. A no, tiež som Bifľomor. 
Sebastien: Čítal som všetky HP knihy a jediné čo som sa dozvedel je, že jedine ako by som sa dostal na Rokfort by bolo, keby som tam pracoval ako školník. 

Otázka: Aká je podľa Vás, Vaša najlepšia a najhoršia vlastnosť? 
Claudia: Musíme ísť minimálne 5x na rande aby som na túto otázku odpovedala. 
Sebastian: Moja najlepšia vlastnosť je, že som vtipný. A moja najhoršia vlastnosť je, podľa mojej ženy je, že si myslím, že som vtipný. 
Estelle: Moja najlepšia vlastnosť je, že sa neberiem moc vážne a rada sa zabávam. A moja najhoršia vlastnosť je, že som náladová a veľmi rýchlo sa vytočím. 
Claudia: Nie som si istá, že na to môžem odpovedať. Poznám sa ja vôbec? Moja najhoršia vlastnosť je, že nedokážem úplne dodržiavať disciplínu v tých prípadoch, kedy je to potreba.  Keď treba píšem knihu tak si poviem, že ju začnem písať budúci týždeň. A práve teraz sa musím po ôsmy krát pozrieť na Star Trek, čisto pre potreby písania. A tá moja najlepšia vlastnosť je, že som vyrovnaná, že sa tak rýchlo nenaštvem a celkovo, že som veľmi pokojná.
Sara: Myslím, že moja najlepšia vlastnosť je zároveň aj moja najhoršia. Som až príliš disciplinovaná, že dokážem dodržiavať deadliny. Ale zároveň sa to dokáže odrážať aj na tom mojom osobnom živote - môžem byť hore v pracovni a písať, aby som stihla deadline a moje dieťa môže byť dole a kričať "MAMA! MAMA!" a ja sedím v pracovni a píšem. 
Sebastian: Aby sme si to teda vyjasnili. Tvoja najlepšia vlastnosť je, že odovzdávaš knihy na čas a tvoja najhoršia vlastnosť je, že opúšťaš svoje dieťa. 

Bolo nás tam niečo okolo 25a po cca hodine a pol otázok prišiel čas na podpisovanie kníh. Mne to bolo neskutočne ľúto, ale vzhľadom, že som na intráku a samosebou som so sebou nemala veľa kníh, tak som si bohužiaľ ani nedala podpísať veľa kníh. Čo už, možno raz sa naskytne nejaká príležitosť kedy to napravím. 
Takisto, potom nasledovalo fotenie na takej menšej záhradke pri Vincaffe a tu sa autori normálne medzi nami prechádzali a ďalej s nami komunikovali, dokonca Sebastian skočil do záberu Mišky a Sary a tak. Celkovo to už nebolo také oficiálne a zo mňa čoraz viac a viac opadal stres zo sobotnajšieho rozhovoru so Sarou (nikdy som niečo také nerobila, takže si viete predstaviť, ako veľmi vystresovaná som bola). Ale o tom viac už v samotnom článku, ktorý budem venovať práve tejto úžasnej skúsenosti a príležitosti. 

A zhruba v takomto štýle pokračovalo celé poobedie. Musím povedať, že autori boli skvelí, vtipní a nedá sa povedať, že by čo i len jedna z nás bola čo i len maličko sklamaná. Zistila som, že prepísať tie otázky je celkom náročné, ale keby ste chceli samotný článok, kde by som sa práve tomuto venovala - a mali by ste teda príležitosť zažiť aspoň trochu tú samotnú atmosféru merendy, stačí mi iba napísať (či už na fb/insta/sem do komentárov) a ja sa do toho pustím a zapracujem na tom. 



Fotky sú z FB stránky Humbooku. 

2 Komentáre

  1. Stretko s autormi bolo naozaj výborné, bol to zážitok a som rada, že sme mali takúto možnosť :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj ja, rozhodne to bol zážitok na celý život :)

      Odstrániť