Autorka: Vi Keeland
Séria: -
Žáner: New Adult, Romance
Počet strán: 320 strán
Hodnotenie na GR: 4.27*/23 789 hlasov
Anotácia: Mladá psychologička Emerie sa práve udomácňuje vo svojej novoprenajatej newyorskej kancelárii, keď ju prepadne akýsi chlap. Emerie ho považuje za vlamača, no vysvitne, že tým nepozvaným hosťom je v skutočnosti ona. Nóbl kancelária patrí právnikovi Drewovi Jaggerovi, a kým dovolenkoval na Havaji, jeho priestory prenajal Emerie nejaký falošný realitný agent. Na druhý deň, po výsluchu na policajnej stanici, sa Drew nad ryšavkou zľutuje a dá jej ponuku, ktorá sa v jej zlej finančnej situácii neodmieta – môže zostať v jeho kancelárii, kým si nenájde iné miesto, výmenou za pomoc pri dvíhaní telefónov. Emerie by mala byť vďačná a držať jazyk za zubami, lenže keď počuje, aké rady rozdáva tento rozvodový právnik klientom, ide ju roztrhať. Emerie je totiž manželská poradkyňa a vzťahy napráva, nie rozvracia. Lenže Drew je nafúkaný, arogantný, samoľúby chlap, nadšený sám zo seba, a tak sa napätie medzi nimi stupňuje. Bože, keby aspoň nebol taký príťažlivý!
"Ospravedlňujem sa, že som sa pozeral na tvoj zadok."
"Kedy si sa mi pozeral na zadok?"
"Pri každej možnej príležitosti?"
"Ospravedlnenie sa prijíma."
Vi Keelandová nie je úplne neznámou autorkou ani u nás - hoci nedá sa povedať, že by bola taká populárna ako v Amerike, alebo celkovo v zahraničí. Na Slovensku jej vyšla kniha Šéf, z ktorej som až tak bohužiaľ nebola nadšená a pred nejakou dobou aj Egomaniak. A nemohla som byť radšej, že som dala autorke druhú šancu - táto kniha bola oveľa lepšia ako Šéf.
Niekedy, to čo hľadáš príde práve vtedy, keď vôbec nehľadáš.
Emerie je mladá psychologička a práve si zariaďuje novú kanceláriu v New Yorku. Bohužiaľ, bola škaredo oklamaná a zisťuje, že jej vôbec jej nová kancelária nepatrí - ale v skutočnosti patrí rozvodovému právnikovi Drewovi. A tak, nakoniec, slovo dalo slovo, Drew sa nad ňou zľutoval a dohodli sa na akomsi dočasnom fungovaní - ona aj on tam budú mať svoje kancelárie a ona mu bude zároveň robiť akúsi sekretárku. A asi si viete predstaviť, ako veľmi im to fungovalo - rozvodový právnik a psychologička, ktorá rieši rozpadajúce vzťahy.
Emerie bola skvelá hlavná hrdinka z pohľadu ktorej sa nám odohrával tento príbeh. Bola svojská a sebavedomá. Nebála sa si povedať svoj vlastný názor a stála si aj za ním. Nenechala sa ovplyvniť nikým a bojovala za svoj vlastný názor. Bola to hrdinka, ktorá dokáže byť vzorom pre ľudí, či už v nejakých častiach jej osobnosti alebo aj jej konaním.
Drew, z ktorého uhľa pohľadu máme tiež pár scén, bol tiež celkom v pohode hlavný hrdina. Páčil sa mi ako bol na jednej strane večne pozitívny a doberal si Emerie, ale zas na druhej strane bol starostlivý a zodpovedný muž. A úplne dokonalý. A nereálny. Takisto mal svoj život, svoj príbeh a nebolo to také, že by sa všetko točilo okolo Emerie. Nie, autorka to dobre vymyslela, Drew mal takisto svojich démonov, s ktorými sa musel vyrovnať.
Hlavná zápletka bola celkom slušná a teda, pre mňa aj príjemný prekvapením. Totižto, pozriete sa na obálku. Prečítate si anotáciu - a prvé čo vás napadne je, jasné, skončia spolu. Takých kníh bolo, je a bude. Ale našťastie, Vi Keeland sa prekonala a naozaj vymyslela celkom slušný dej. Bolo vidieť, že nič nebolo prvoplánové a uponáhľané. Všetko malo svoj čas, postupne sa dialo, nebolo to, že sa práve spoznali a už spolu skončia v posteli - a budú žiť šťastne až kým nezomrú. Nie nie, obidvaja si museli veľa toho vytrpieť, spolu vybudovať ten vzťah a stále na ňom poctivo makať - a hlavne nevzdať sa.
Popravde, ani moc neviem ako by som sa mala vyjadriť k samotnej obálke - celkom sa mi páči, aj tá kombinácia čiernobielej s jemnou ružovou ale nedá sa povedať, že by vyznievala o niečo menej lacnejšie ako tá originálna anglická - len mi príde možno málinko elegantnejšia.
Čo sa týka Vi Keeland, ako autorka je skvelá. Je vidieť, že napísala už nejaké tie knihy a že toto nebola jej prvotina - a je vidieť, že už má čo-to napísané. Píše s ľahkosťou a humorom, na ktorom sa zasmejete alebo minimálne pousmejete pri čítaní.
"Môžem si pozrieť dotky?"
"Moje fotky v mobile? Prečo?"
"Najlepší spôsob, ako niekoho spoznať, je pozrieť si jeho fotky."
"Ani neviem, čo tam mám."
"O to presne ide. Ak by si ich pretriedila, nevidel by som tvoju pravú tvár, ale len to, čo by si mi chcela ukázať."
Vi Keeland vo svojej knihe neprichádza s najoriginálnejším príbehom, ale aj napriek tomu ho dokázala veľmi dobre spracovať a ja som nemala problém si čítanie užiť. Autorka vám dá presne to čo od knihy čakáte - jednoduchý príbeh, ktorý nie je ťažký na čítanie ale dobre sa pri ňom relaxuje. Nejedná sa o príbeh, nad ktorým budete premýšľať ešte mesiace po prečítaní - ale možno po ňom siahnete znova, ak budete hľadať niečo jednoduché, pri čom si oddýchnete od bežného života.
0 Komentáre