"Rolfe, zistíš že so Celaenou Sardothien sa nič nevybavuje. Človek ju jednoducho musí prežiť."
"Svet," odvetila Aelin, "zachránia a
prestavajú rojkovia,Rolfe."
prestavajú rojkovia,Rolfe."
Je dosť vidno že táto kniha mala byť predposledná, lebo celé mi to prišlo ako taký úvod ku finále tejto série.
Dej sa v prvej polovici až tak veľmi neposúva, autorka sa skôr zamerala na postavy, ich posun a prípravy na vojnu ktorá príde. Kniha je plná mágie, mytológie a starých príbehov ktoré sú postupne vyrozprávané. Dozviete sa viac o Terrassene, uvidíte rôzne miesta po celom kontinente a viac spoznáte nové aj staré postavy. Ich cesty sa postupne krížia a všetko začína dávať zmysel. Neskôr začnete odhadovať čo sa asi môže stať... alebo aspoň tak to vyzerá prvú polovicu. No keď príde na druhú časť a hlavne koniec, zistíte ako všetko dokopy zapadá a že táto autorka je proste geniálna.
"Nie je to až taká ťažká vec, všakže? Zomrieť za svojich priateľov.
Určite si pamätáte, že väčšina kníh bola písaná najmä z pohľadu Aelin a občas iných postáv ak sa dej odohrával na rôznych miestach. No tu sa pripravte na veľa rôznych pohľadov - myslím že ich bolo asi 8, teda príbeh nebol vyrozprávaný len samotnou kráľovnou, čo sa mi páčilo, keďže milujem keď sa vo fantasy knihách striedajú pohľady, čo následne udržuje určité napätie. Prekvapivo ma začal baviť aj pohľad Elide ktorá ma v minulej knihe celkom nudila. Neviem či to je tým že sa jej cesty skrížili s Lorcanom, alebo len proste ukázala svoj plný potenciál.Taktiež sme sa dozvedeli viac o Lorcanovi ( neviem prečo, ale nečakala som že bude patriť medzi hlavné postavy). Bavila ma ich cesta a som naozaj zvedavá ako to s nimi bude ďalej. Autorka zas a znova ukázala že vie ako písať ženské hrdinky, čo na nej zbožňujem, keďže je to asi jediná kniha kde mi ani jedna z hlavných hrdiniek nie len že nešla na nervy, ale každú svojím spôsobom obdivujem. Okrem nich sa tu aj znovu objavili férskí bojovníci Gavriel a Fenrys, ktorých sme mali šancu na chvíľku zazrieť v predošlých dieloch. Bola som zvedavá či sa Gavriel konečne stretne s Aedionom a ako ich celé stretnutie dopadne. Gavriel je milý a starostlivý, no viac ma zaujal práve Fenrys ktorého som doteraz nezaregistrovala. Mal taký drzý humor a páčilo sa mi, že vždy keď mohol tak sa snažil bojovať proti Maeve, aj keď bol zviazaný krvnou prísahou ktorú (ne)dobrovoľne zložil.
"Z čoho je teda vytvorený tvoj štít?"
"Z arogancie."
Prekvapivo, z celej partie ma najmenej bavili časti Aelin a Rowana. Neviem prečo to tak bolo, keďže ja Rowana milujem už od začiatku a v minulej knihe ich zápletka patrila medzi moje obľúbené kapitoly. Prišlo mi ako keby sme z časti stratili starú, dobrú Celaenu, ktorá len občas vykúka spoza utrápenej kráľovnej. Aelin si skoro všetko nechávala pre seba a bolo mi ľúto že mala fakt málo častí s postavami ako napríklad Dorian. Konečne som sa tešila, že budú spolu tráviť nejaký čas lebo ich priateľstvo som vždy mala rada. No ako sa postupne ukazuje, na všetko mala dôvod a chápem prečo to tak urobila. Rowanove časti samo o sebe boli super, no keď boli spolu s Aelin... čo ja viem. Stále ich spolu milujem a hodia sa k sebe fakt dokonale, neviem si predstaviť nikoho iného či už s Aelin alebo Rowanom. No prišlo mi že niektoré milostné scény boli až zbytočné dlhé a v pohode by som bez nich prežila.
Naopak sa mi páčili scény Rowana s Dorianom alebo Aedionom, taktiež s férmi. Aelin mala zas pekné scény s Lysandrou a tie s Manon tiež stáli za to, škoda že ich bolo málo.
"Princezná Lysandra Ashryver znie pekne, nemyslíš?"
Lysandra bola v tomto dieli naozaj úžasná, aj keď väčšinu času trávila v tele nejakého zvieraťa. Úplne som pozerala čo to všetko ona dokáže. Ukázala svoju silu a neskutočne ju obdivujem. Je to fakt ten typ hrdinky ktorá obetuje všetko pre ľudí ktorých miluje a baví vás každú sekundu. Spolu s Aedionom sú strašne zlatí a dúfam že sa im nič nestane, lebo si toho prežili už dosť. Ale to asi každá postava z tejto knihy.
A najlepšie na záver - Manon. Aktuálne je to moja najobľúbenejšia postava a v tejto knihe sa vyjasnili ohľadom nej veci ktoré som fakt nečakala. Každá jej časť je úžasná a takisto aj jej trinástka ktorá ju vždy podrží. Viac Manon poprosím!
"Vo svojom živote som spoznal mnoho kráľov, Dorian Havilliard. A je vskutku nezvyčajný muž, ktorý požiada o pomoc, keď ju potrebuje a odloží svoju hrdosť bokom."
PS: Ako vážne sa mi nejak nechce ísť do Tower of Dawn, som zvedavá , lebo ako ste si už určite všimli Chaola nemám rada, skoro ho neznesiem a celkovo mi príde tá kniha zbytočná. Vraj je však dôležitá pre dej, tak to bude pre mňa výzva!
Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Knihu si môžete kúpiť napr. TU.
4 Komentáre
Súhlasím, hlavne ten koniec - to ma šokovalo a nahnevalo a utvrdilo v tom, že chcem hneď pokračovanie :D Kapitoly s Elide ma stále nebavili, neviem akosi som jej neprišla na chuť, ale zasa boli lepšie ako v štvorke. Prvá polovica taká menej záživná, ale inak stále super diel, veď je to Sarah J. Maas :D
OdpovedaťOdstrániťAj ja ! :D No najhoršie je to že najprv je ta Chaolova kniha, takže to bude dlhšie čakanie :/ ... Ja som si nejak na zvykla na Elide už :) uvidíme čo bude ďalej
OdstrániťJa sa už k tejto časti musím nejako dopracovať, pretože sa neviem dočkať. Potom ako skončila predchádzajúca časť, tak som zvedavá na určité udalosti. Len sa bojím, že mi tam bude chýbať Chaol. Viem, že ho viacerí nemajú radi, ale pre mňa sú s Manon najobľúbenejšie postavy.
OdpovedaťOdstrániťUrčite sa do toho pusť bolo to super. :D No ja Chaola nemusím, Manon a Dorian sú moji naj. Ale vieš čo nechýbal tu ani, lebo už tak toho bolo dosť. Zas pre teba je dobré že si užiješ jeho knihu :)
Odstrániť