nedeľa, 4. decembra 2016

Krystal Sutherland ~ Our Chemical Hearts

Názov: Our Chemical Hearts
Autorka: Krystal Sutherland
Séria:  -
Žáner:  Contemporary, YA
Počet strán: 320
Hodnotenie na GR: 3,9*/1556 hlasov



Anotácia: Henry Page has never been in love. He fancies himself a hopeless romantic, but the slo-mo, heart palpitating, can't-eat-can't-sleep kind of love that he's been hoping for just hasn't been in the cards for him—at least not yet. Instead, he's been happy to focus on his grades, on getting into a semi-decent college and finally becoming editor of his school newspaper. Then Grace Town walks into his first period class on the third Tuesday of senior year and he knows everything's about to change. 
Grace isn't who Henry pictured as his dream girl—she walks with a cane, wears oversized boys' clothes, and rarely seems to shower. But when Grace and Henry are both chosen to edit the school paper, he quickly finds himself falling for her. It's obvious there's something broken about Grace, but it seems to make her even more beautiful to Henry, and he wants nothing more than to help her put the pieces back together again. And yet, this isn't your average story of boy meets girl. Krystal Sutherland's brilliant debut is equal parts wit and heartbreak, a potent reminder of the bittersweet bliss that is first love.

"The best thing that universe ever gave us 
is that we'll all be forgotten." 

Our Chemical Hearts je famózny debut autorky Krystal Sutherland, ktorý ma zaujal najmä jeho obálkou. Z anotácie som si prečítala asi dve vety, stiahla som si ju a pustila som sa do nej. A neľutujem. To, akou rýchlosťou teraz čítam je dosť smutné, a ako málo času mám na čítanie a na blog ešte smutnejšie, ale túto knihu som zhltla v priebehu pár dní. 

"Láska nemusí trvať celý život, aby bola skutočná." 

Keď si spätne čítam tú anotáciu, uvedomujem si, že ten príbeh vyznieva asi ako milión ďalších, ktoré sa radia do žánru contemporary. Ale je úplne iný.
Na príbeh sa pozeráme cez oči Henryho. Henry sa nikdy nezamiloval, nikdy neprežil takú tú veľkú lásku, o ktorej sa píše v knihách. Namiesto toho sa sústredí na známky, na školské noviny...Až pokým nestretne Grace. A najlepšie na tom všetkom je, že to nie je tá pravá osudová láska hneď od momentu kedy ju stretne. A hoci stretol Grace, hneď sa jeho svet nezačal točiť iba okolo nej. Všetko sa ale pomaly začne meniť s jej príchodom...
Celá kniha je písaná štýlom, ako keby sa nám Henry vyrozprávaval zo svojho príbehu. A o to som mala väčší pocit, ako keby som si s postavami, a najmä teda Henrym bola bližšia.
Autorka si počas písania nenasadila ružové okuliare a na celý príbeh sa pozeráme reálne, nič nie je zidealizované, nič nie je veľmi prehnané (teda, až na jeho rodičov, to už mi prišlo trošku prehnané). Celý príbeh sme v Henryho hlave a úžasne vidíme aj ako on dospieva. Ako sa menia jeho myšlienky. Ako si mnohé veci uvedomuje. A predsa len, stále je to iba obyčajný pubertiak, ktorý rád píše a uprednostňuje písomný kontankt nad tvárou-v-tvár.

"Najlepší príbeh o láske nemusí byť o láske, ktorá trvala celý život. Môže byť o láske, ktorá trvala dva týždne, alebo dva mesiace, alebo dva roky, ale horela jasnejšie ako akákoľvek iná predtým alebo potom."


Henry bola neobyčajná postava práve v tom, ako veľmi bol obyčajný. Nebol to žiadny outsider v škole, mal kamarátov, nikto ho nešikanoval, ale ani nebol školská hviezda o ktorej musí každý vedieť a o ktorej sa všetci rozprávajú. A autorka popri písaní na tento fakt nezabudla.
A Grace. Prototyp postavy zničenej životom. Ale, Grace sa nesprávala tak, ako keby ju práve táto vec definovala. Áno, ovplyvnila ju v jej konaní, v jej myšlienkach, ale Grace sa 'nestala touto tragédiou'. Grace, naopak, si uvedomovala, čím si prechádza a pozerala sa na svet reálne. Ešte ba reálnejšie ako Henry.
A keď sa stretli, nebola to hneď insta-love, ktorá je teraz všade. Obaja budú spoločne pracovať na novinách a postupne sa spoznávať.  A ani po dočítaní knihy by som asi nepovedala, že to čo mali Grace a Henry bolo niečo výnimočne, že to bola tá veľká láska...

"Všetko zomrie, vrátane lásky." 

Jednou, a to hlavnou, výhodou autorky bolo, že sa na príbeh pozerala reálne - nič totiž nie je iba čierno-biele, všetko má svoje odtiene a takisto, aj jej príbeh nebol iba jasný prvoplánový príbeh, ktorých je mnoho. Autorka koniec nezidealizovala a všetko veľmi pekne vyriešila.
Ak hľadáte nejakú jednoduchú oddychovku, ktorá nie je náročná na dej, ale predsa dokáže zaujať svojimi postavami a dejom, táto kniha je pravá pre vás.
A ak sa bojíte anglitčiny - nemusíte, tu je vážne jednoduchá a autorka ani nepoužíva nejaké zložité slovíčka alebo zložitejšiu stavbu viet.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára