Týždeň s knihou #4 - Knižné rozhovory | part 1

Tak, po dlhšom čase konečne aj nová kniha vrámci tohto projektu. Vznikla aj vďaka spolupráci so Slovartom. Vrámci tohto projektu Vám chceme spolu s Barčou a Naty predstaviť túto úžasnú a vtipnú knihu.
Pôvodne mali byť tieto hlášky rozdelené iba do dvoch článkov, ale keďže ich bolo strašne veľa (lebo je to fakt vtipná kniha) sme sa rozhodli ich rozdeliť do troch článkov.

Úvodný článok tohto projektu:
Úvod 


Ragnorova podozrievavá povaha naďalej vyvolávala v Magnusovi veľký smútok a sklamanie. Napríklad keď sa šli pozrieť na jazero Yarinacocha, Ragnor prižmúril oči a spýtal sa: Vari sú tieružové?"
delfíny
"Boli ružové, už keď som sem prišiel!" vyhŕkol pobúrene Magnus. Vzápätí sa zamyslel. "Som si tým takmer istý."

~

"Kde som?" zachripel.
"V Nazce."
Takže ešte vždy v Peru. To naznačovalo, že bol oveľa rozumnejší ako sa obával.
"Takže sme šli na výlet."
"Vlámal si sa do nejakého domu," oznámila mu Catarina. Ukradol si koberec a začaroval si ho, aby vedel lietať. Potom si odfrčal do noci. Prenasledovali sme ťa pešo."
"Aha," hlasol Magnus.

~

Magnus bol prislabý, aby si šiel po nápoj sám. Nikdy ktovieako nevynikal v liečivej mágii, no bol si istý, že keby sa pohol, asi by mu odpadla hlava, a to nemohol dopustiť. Mnohí ľudia dosvedčili, že jeho hlava vyzerá výborne presne tam, kde je.
"Povedal si nám, že ťa máme nechať v púšti, lebo chceš začať nový život ako kaktus," odvetila bezvýrazne Catarina. "Potom si vyčaroval drobné ihly a začal si ich do nás hádzať. S výnimočnou presnosťou."
Magnus sa k nej odvážil znova zdvihnúť zrak. Ešte vždy bola veľmi rozmazaná. Pomyslel si, že je to od nej nepekné. Domnieval sa, že sú priatelia.
"Nuž," ozval sa dôstojne, "vzhľadom na to, že som bol opitý, istotne ste tým boli ohromení."

~


"Potom si dostal chuť na niečo pod zub," pokračovala Catarina. "Trval si na tom, že musíme vyskúšať miestnu špecialitu, ktorú si nazýval cuy. Najedli sme sa v príjemnej atmosfére, hoci si bol ešte vždy hrozne opitý."
"Vtedy som už určite pomaly triezvel," namietol Magnus.
"Snažil si sa flirtovať s vlastným tanierom, Magnus."
"Som otvorený novým veciam!"
"Ragnor nie je," povedala Catarina. "Keď zistil, že nás kŕmiš morčaťami, tresol ťa po hlavne tvojím tanierom a ten sa rozbil."
"A to bol koniec našej lásky," predniesol Magnus. "Čo už. Aj tak by nám to s tým tanierom nevyšlo."

~

Keď sa Catarina zatvárila prísne, bola rozhodnutá. Väčšmi by si pomohol, keby sa spoľahol na Ragnorov nežný zelený súcit.
Magnus to chcel práve skúsiť, no vtom Catarina zamyslene prehodil: "Zrejme by bolo najlepšie, keby sme vyskúšali miestne liečebné postupy obyčajných."
Obyčají v tejto časti Peru očividne liečili tak, že postihnutého od hlavy po päty vyšúchali morčaťom.

~

Liečebné postupy obyčajných mu jednoducho pripadali príšerne strastiplné. Kiežby radšej počkali, kým mu bude lepšie, a skúšali ich na ňom až potom.
Magnus sa niekoľkokrát pokúsil o útek a museli ho zadržať násilím. Catarina a Ragnor neskôr radi napodobňovali, ako sa pokúsil vziať so sebou aj morčatá. Vraj pritom vykrikoval "Slobodu!" a "Odteraz som vaším vodcom ja!"
Bolo veľmi pravdepodobné, že Magnus bol ešte vždy trochu pripitý.

~

Magnusa očarili najmä šikovné pavúčiaky s lesklou srsťou, dlhými rukami a nohami, roztrúsené po
stromoch ako hviezdy, a rýchlo skáčuce opičky. 
"Len si ma predstav s malým opičiakom," vzdychol si Magnus. "Mohol by som ho učiť rôzne kúsky. Obliekol by som mu peknú vestičku. Vyzeral by celkom ako ja! Ibaže by to bol opičiak." 
"Váš priateľ sa zbláznil z výškovej choroby," oznámila Giuliana Ragnorovi. 


Keď si neskôr kliesnil cestu zeleňou v Manu, trpko oľutoval, že zvolil práve také lákadlo. Všade samá zeleň, zeleň, zeleň, nech pozrel kamkoľvek. Dokonca aj na svojho spoločníka. 
"Dažďový prales sa mi nepáči," povedal smutne Ragnor. 
"Lebo nie si prístupný novým zážitkom ako ja!" 
"Nie, lebo je v ňom mokro ako v diviačej pazuche a dvakrát tak smradľavo!" 


"Potrebujem, aby si mi zaobstaral vôdzku pre opičiaka, Claude, a ešte aj klobúk." 
"Pravdaže, monsieur." 
"Myslíš, že potrebuje aj kabátik?" 
"V tomto počasí asi nie, monsieur." 
"Máš pravdu," vzdychol si Magnus. "Zožeň mu jednoduchý župan, ako mám ja." 
"Ktorý máte na mysli, monsieur?" 
"Ten ružovo-strieborný." 
"Vynikajúca voľba, monsieur," povedal Claude a dal sa do upratovania pierok. 

~

"Vaša výsosť," zasyčal. "Prestaňte. Musíte ma vypočuť. Axel..." 
Pri mene "Axel" zmeravela. Viac nepotreboval. Vystrčil ju z okna, Balón sa pod jej váhou odsunul zhruba pol metra od okna, takže v koši pristála len hornou polovicou tela. Vydesená visela vo vzduchu a zvierala čosi, čo nevidela, iba cítila. Nohami v papučkách kopala vo vzduchu a narážala do múru budovy. 


Magnusovi sa odjakživa páčili čierne vlasy. Osud však bol zrejme toho názoru, že by si mal rozšíriť obzory. Alebo sa všetci svetlovasí zrazu dohodli, že budú pekní. 
"S dovolením, Bane," oslovil ho Roderick Morgenstern. "Dávate pozor?" 
"Ospravedlňujem sa," povedal zdvorilo Magnus. "Do miestnosti práve vošiel ktosi nesmierne príťažlivý a ja som prestal venovať pozornosť tomu, čo hovoríte." 


"Koniec koncov," povedal si nahlas a zamával paličkou s rukoväťou v tvare opičej hlavy, "príťažlivé a zaujímavé osoby nepadajú len tak z neba." 
Presne v tej chvíli svetlovlasý Tieňolovec, ktorého si Magnus všimol v Inštitúte, zoskočil z múru, urobil salto vo vzduchu a ladne pristál na ulici pred ním. 
"Nádherné červené brokátové vesty z Bond Street nepadajú len tak z neba!" skúsil Magnus zakričať smerom k nebesám. 


"Prečo nie?" prehodil Magnus. 
Edmund sa rozžiaril, "Výborne. Len málokto je ochotný zažívať ozajstné dobrodružstvá. Nemáte ten pocit, pán Bane? Nie je to smutné?" 
"V živote dodržiavam len veľmi málo pravidiel, no jedným z nich je nikdy neodmietnuť dobrodružstvo. Ostatné sú: vyhýbať sa vzťahom s morskými tvormi; vždy povedať, po čom túžim (prinajhoršom sa budem cítiť trápne a prinajlepšom skončím nahý); žiadať peniaze vopred v hotovosti a nikdy nehrať karty s Catarinou Lossovou." 
"Prosím?" 
"Catarina podvádza," vysvetlil Magnus. "Na to posledné zabudnite." 
"Rád by som sa zoznámil s dámou, ktorá podvádza pri kartách," vzdychol si túžobne Edmund. 


"Kluby obyčajných zvyčajne neschvaľujú, keď má zákazník pri sebe napríklad priveľké množstvo zbraní," odvážil sa naznačiť Edmundovi. "Mohol by to predstavovať problém." 
"To hádam nie," vyhlásil Edmund. "Veď mám pri sebe len úbohú zbierku. Zopár dýk, jediný bodec, zo dva biče..." 
Magnus zažmurkal. "Vôbec so sebou nenosíte celú zbrojnicu," zamrmlal ironicky. "Zdá sa, že si užijeme zábavnú sobotu." 

~

"Máš za sebou divokú noc?" opýtal sa ho miernejším tónom.
"Ku kačke na pomarančoch som si dal zopár pohárov vína," priznal Edmund so slabým úsmevom, ktorý mu ihneď zmizol z tváre. "Už nikdy nebudem jesť kačacinu. Nemôžem uveriť, že mi predtým chutila. Tá kačka ma zradila." Na okamih sa odmlčal. "Možno som si doprial viac než len niekoľko pohárov," priznal. "Na Eaton Square sme sa nestretli." 
Magnus nechápal, prečo ho tam Edmund očakával a potom si spomenul. Bývala tam tá krásna mladá Walesanka. 

~

Dúfam, že ste sa pobavili a pokračovanie nájdete už zajtra na Natynom blogu :) 

2 Komentáre

  1. Já zrovna dneska dočetla sérii Infernal Devices a právě Magnusovy hlášky jsou jedny z mých oblíbených. :D Ale docela mě vytáčí, jak jsou Cassandřiny knížky přeslazené, takže na sérii o Magnusovi jsem se už nechystala. Ale jak tak koukám na tvůj článek, možná, že názor ještě přehodnotím. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nie je to séria :) je to iba jedna kniha s viaceropoviedkami z Magnusovho zivota :) ono je to skor myslene aby to bolo vtipne ako presladene :)a rozhodne to stoji za to :)
      Infernal Devices je moja fav seria :)

      Odstrániť