Cassandra Clare ~ Mesto kostí

Názov: Nástroje smrteľníkov: Mesto kostí
Autorka: Cassandra Clare
Séria: Nástroje smrteľníkov #1
Žáner:Fantasy, YA
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 440
Hodnotenie na GR: 4,12*/ 833 415 hlasov
Názory iných čitateľov: Janka | Kristy | Judit


Anotácia: 
Pätnásťročná Clary Freyová sa v nočnom klube stane svedkom vraždy ­ vraždy, ktorú spáchali traja tínedžeri so zvláštnymi tetovaniami na tele a s prapodivnými zbraňami. Stačí len okamih a všetky telá jej zrazu zmiznú pred očami. Potom je naozaj ťažké zavolať policajtov, aby vyšetrili vraždu neviditeľnej obete neviditeľnými tínedžermi. Tak sa Clary prvýkrát stretla s Jaceom, Tieňolovcom, ktorý zbavuje náš svet démonov. Clary je vtiahnutá do Jaceovho sveta, jej mama zmizne a ju napadne démon. Ale prečo majú démoni záujem o Clary a jej mamu? A prečo Clary ako jediná vidí Tieňolovcov a svet démonov?

"Kde je láska, tam je aj nenávisť. Môžu existovať len spolu." 

Mesto kostí čítal už asi každý. Aj ja, ale bolo to veľmi dávno, a ďalej ako je začiatok druhej knihy som sa ani nedostala. Teraz, vďaka prehováraniu kamarátky, a aj vďaka tomu, že aspoň trošičku viem čo sa bude diať v ďalších častiach, som sa rozhodla pustiť do toho znova. Zatiaľ neľutujem.

"Všetko poznanie bolí." 

Cassandra Clare vytvorila jeden úžasný svet, ktorý je aj dobre premyslený, všetko v ňom funguje na základe nejaký pravidiel a atď. Netreba hovoriť o tom, kto sú a čo robia Tieňolovci, to už všetci poznáme či už z tejto série alebo z jednej z mojich najobľúbenejších sérii Pekelné stroje, poprípade z nejakej inej.

Do Mesta kostí som sa pustila so zmiešanými pocitmi. Presne som nevedela do čoho idem, čo mám očakávať -akosi som to po tom prvom raze vytesnila z hlavy- ale vedela som, že vtedy som z toho nejako extrémne nadšená nebola. A to sa veľmi nezmenilo. Jace-a som si obľúbila, Clary ostala taká no, taká ako som si ju aspoň zhruba pamätala, a Simon...no ten mi liezol na nervy snáď ešte viac ako naposledy. 

Cassandra Clare má jeden úžasný talent. Dokáže svoje príbehy úžasne predať, čítajú sa jedna radosť a vtipných situácii, vďaka ktorej som si aj viacmenej obľúbila túto sériu, tu bolo neúrekom. Takisto, na to, že má tá kniha okolo 450 strán, prečítala som ju za pár dní - proste sa to číta dobre, a ani neviem ako, ale tie strany otáčam rýchlo. Tak ma to dokázalo do deju vtiahnuť. 

Možno mi trochu vadili, tie dlhé opisy, vysvetľovanie ako ten svet chodí...ale bolo mi jasné, že ona musela ten svet vysvetliť a podobne. To ma proste na začiatku nudilo, keďže som to poznala už z Pekelných strojov. Stále som knihu porovnávala s filmom, keďže ten som si dosť obľúbila, ale teraz, keď som ho aj videla nedávno, aj knihu čítala...úplne chápem, prečo si ho proste veľa ľudí neobľúbilo - tie rozdiely a všetko to bolo také iné. Nevadí. Aj tak si myslím, že aj kniha, aj film sú v pohode. A čo sa týka knihy, no, pustila som sa aj do pokračovania. 

"Nie všetko čo je pravda, musí byť povedané." 

Clary - tú som nemala od začiatku rada. Bola mi nesympatická, nepochopila som ju hlavne prečo sa stále baví s tým Simonom ale časom som si na ňu zvykla čo iné mi aj ostávalo, že  a minimálne ignorovala jej blbosť. Nezaškodilo jej, keby rozmýšľala aspoň trošku...a možno aj áno. Ktovie. Nezažila som to v tej knihe, takže neviem čo by sa s ňou stalo.
Jace je také večné zlatíčko a zbožňovala som ho od začiatku. Nielenže je Tieňolovec, ale proste, je to Jace. Jeho hlášky, no dokonalé. A že dokonalosť neexistuje. On je proste skvelý (ale na Willa nemá. To nikto nikdy mať nebude). Hrozne vtipné mi prišlo, keď sa Clary pre niečo rozhodla a on ako ju veľmi zbožňoval, tak jej musel ísť chrániť ten zadok. A taaak. Staral sa o ňu.
Nedá mi to ani nespomenúť Magnusa. Jaj. Keby ho v tej knihe bolo viac, tak by mi to ale vôbec neprekážalo. On bol úžasná postava. A vždy keď sa tam objavil som bola rada a hneď som sa viac ponorila do čítania, lebo mi to nedalo. Páčilo sa mi, že keď sa tam objavil, hneď sa tá atmosféra zmenila a on aspoň trochu to tak osviežil, rozmýšľal, a pripadal mi ako najreálnejšia postava z celej knihy. 

"Je to tvoj dar, vidieť krásu a hrôzu v obyčajných veciach. Nerobí ťa to šialenou, len inou." 

Aby som to zhrnula. Kniha sa čítala úžasne, ale objavovali sa tam niekedy také nudné opisy, že som ich po čase začala preskakovať, parkrát ich prebehla očami a väčšinou vážne iba preskočila. Ale, na druhej strane, zachraňovali to vtipné dialógy. Aspoň niečo. Rozhodne to nie je kniha (séria), ktorú by som zaradila medzi jedny z mojich najobľúbenejších, ale aspoň trošku som si ju obľúbila a som zvedavá ako to skončí. Takže, kniha si odnáša zaslúžených 4 kačičiek.