Knižné rozhovory | Špeciál: Mesto kostí (part 1)


Prednedávnom som dočítala Mesto kostí a k tomu som si musela proste tie hlášky zapisovať. To sa inak nedalo. A keď som ich už tak pekne veľa zapísala, tak prečo sa s nimi nepodeliť a nepobaviť sa? :)

Časom pribudne na blogu aj posledná časť Týždňa s knihou, ale Barča tu nie je, takže to nemá kto dokončiť - ale o obľúbené knižné rozhovory neprídete. Určite budú. Nikto nevie kedy, ale budú.

Blondiak siahol do kabáta a vytiahol čosi dlhé a ostré, čo sa zablyslo v bodových svetlách. Nôž. "Simon!" skríkla Clary a zdrapla ho za ruku.
"Čo je?" Simon sa zatváril preľaknuto. "Neboj sa, nespávam s tvojou mamou. Len som si chcel vynútiť tvoju pozornosť. Ale nie že by tvoja mama nebola veľmi pekná, teda na svoje vek."


Prvý prehovoril Alec. "Toto je čo?"
"To je dievča," utrúsil Jace, keď sa spamätal. "Dievčatá si už predsa videl, nie? Napríklad tvoja sestra Isabelle je dievča."


"Ja tomu nemôžem uveriť," vyhlásil Simon zanovito, keď sa Clary na obrubníku zúfalo pokúšala chytiť taxík.
"Viem," povedala. "Myslíš, že dajaký taxík by sa tu mal vyskytnúť. Kam sa všetci hrnú v nedeľu o polnoci?"


"Kriste!" zvolal Luke.
"Nijaké strachy, to som len ja," povedal Simon. "Vraj sa na seba celkom podobáme."


"Čo znamená," pokračoval Simon, "že som zo skupiny už posledný, kto nikoho nemá. A to je, ako ti je známe, celý zmysel toho byť v skupine. Baliť baby."
"A ja som si myslela, že je to o hudbe."


"Ale nie si gay, či áno?"
Simonova zeleň sa ešte prehĺbila. "Keby som bol, obliekal by som sa lepšie."



"Volajú nás Tieňolovci. Teda, my si takto hovoríme. Dolnosveti majú pre nás menej lichotivný názov."
"Dolnosveti?"
"Deti noci. Bosoráci. Vedmy. Čarodejný ľud tej dimenzie."
"Ešte pridaj. Asi sú tam, čo ja viem, aj upíri, vlkolaci a zombie, nie?"
"Jasné že sú," poinformoval ju Jace. "Aj keď zombie nájdeš zväčša na juhu, kde sú kňazi vúdú."
"A čo múmiu? Tie trčia len v Egypte, nie?"
"Nebuď smiešna. Na múmie nikto neverí."


"Tam je kúpeľňa, zavesila som ti tam nejaké svoje staré šaty, keby si sa chcela prezliecť."
"Čo je s mojimi šatami?"
"Boli celé od krvi a jedu. Jace ich spálil."
"Spálil?" zopakovala Clary. "Povedz, je vždy taký arogantný, alebo si to necháva pre obyčajných?"


"Ja viem, čo to znamená," odsekla Clary.
"Nevieš. Len si myslíš, že vieš.  Mágia je temná prasila, nie len iskriace prútiky, krištáľové gule a hovoriace zlaté rybky."
"Nikdy som nepovedala že sú to hovoriace zlaté rybky, ty..."
Jace ju mávnutím ruky umlčal. "Keď povieš, že elektrický úhor je gumová kačička, ešte to neznamená, že je to naozaj gumová kačička. A Boh ochraňuj toho chudáka, ktorý by sa chcel s takou kačičkou okúpať."
"Len tak  mekoceš," prehodila.
"Nemekocem," odvrkol Jace nadmieru dôstojne.


Dorothea vrhla pohľad na dvere a potom na Jacea a Clary. "Tieňolovec, ak niekomu povieš, že som ti pomohla, zajtra sa prebudíš s hadmi namiesto vlasov a s dvoma rukami navyše."
"Ešte jedny ruky, to by prišlo vhod," potešil sa Jace. "V boji."
"Ale nie, keď ti budú vyrastať..."Dorothea vkročila do bytu a zlomyseľne sa usmiala, "z krku."
"No do oného," utrúsil Jace.


"Moje dýky nechaj tak. A vôbec, bez môjho dovolenia sa nedotýkaj nijakých mojich zbraní."
"Hm, takže pošiel môj plán všetky ich predať na ebayi," zamrmlala Clary.
"Predať ich na čom?"
Clary sa naňho milo usmiala. "To je také mýtické miesto s všetkou magickou silou."


"Vy dvaja tam nemusíte postávať ako takí somári. Poďte do salónu."
"Tu je salón?" spýtala sa Clary.
"Pravdaže je tu salón," odvetila Dorothea. "Kde inde by som prijímala hostí?"
"Len čo nechám klobúk u sluhu," prehodil Jace.
Madam Dorothea ho preklala temným pohľadom. "Chlapče, keby si bol spolovice taký smiešny, ako si namýšľaš, bol by si dvakrát tak smiešny ako si."
Jace sa zamračil. "Celkom neviem, ako to myslela."


Madam Dorothea im číta z čajových lístkov. 
"Je to zlé?" spýtala sa Clary.
"Ani zlé, ani dobré. Je to chaotické." Dorothea pozrela na Jacea. "Daj mi svoju šálku," prikázala.
Jace sa zatváril urazene. "Ale ešte som nedopil..."
Dorothea mu vytrhla z ruky šálku a zvyšok čaju naliala naspäť do čajníka. Zachmúrene sa zadívala na to, čo v nej zostalo. "V tvojej budúcnosti vidím násilie, veľa krvi, ktorú preleješ ty a ostatní. Zamiluješ sa do nevhodnej osoby. A máš aj nepriateľa."
"Len jedného? To je dobrá správa."


Vtom sa rozľahol Jaceov víťazoslávny výkrik. "Mám ho!" Clary sa obzrela a zbadala, že sedí na doluznačky ležiacom votrelcovi, ktorý si držal na tvári ruky. Jace ho schmatol za zápästia. "No tak, ukáž sa..."
"Padaj zo mňa, ty kretén nafúkaný," zavrčal votrelec a Jacea zhodil.
Clary zmeravela. "Simon?"
"No zbohom," vyhŕkol Jace rezignovane. "A ja, že som chytil niečo zaujímavé."


"No jasné, nemohla si mi predsa zavolať a povedať, že paktuješ s dajakým na blond odfarbeným pozérom, ktorého si spoznala v Pandemóniu."
"S nikým nepaktujem," odvetila Clary.
"Ja mám prirodzené blond vlasy," ozval sa Jace. "To len podotýkam."


Simon sa spýtal. "Povie mi niekto, kam ideme?"
"Do metra na linku L,"  odvetil Jace pokojne.
"To ma teda podrž," vyhŕkol Simon. "Zabijaci démonov chodia metrom?"
"Je to rýchlejšie ako autom."
"Myslel som, že by bola super, čo ja viem, dodávka s nápisom 'Smrť démonom', alebo..."


"Mačky neznášam," povedal Simon.
"Ako poznám Curcha je nepravdepodobné, že by zasa on znášal teba," prehodil Jace.


"Varím polievku," poinformovala ich Isabelle. Hodila lyžicu späť do hrnca. Clary zauvažovala, ako asi chutí arašidovo-olivovo-paradajková rybacia polievka. "Tento recept mám od vodníka z trhu v Chelsea. Vravel, že je to pochúťka..."
"Keby si vedela variť, možno by som to jedol," prehodil Jace.


"Večera!" Bola to Isabelle, stála vo dverách knižnice.
"Panebože!" uniklo Jaceovi. "Tá hrozná hodina je tu!"
Hodge sa zatváril poplašene. "Ja... ja... mal som výdatné raňajky," vyjachtal. "Vlastne obed. Výdatný obed. Nemôžem jesť..."
"Polievku som vyhodila," nedala mu dpovedať Isabelle. "Objednala som z reštaurácie čínu."
Jace sa odpútal od stola a vystrel sa. "Vynikajúco! Som hladný ako vlk."
"Aj ja by som si niečo dal," pridal sa Hodge pokorne.
"Pokrytci! Klamár jeden ako druhý," zatiahla Isabelle temne. "Pozrite, viem, že vám nechutí čo navarím..."
"Tak s tým prestaň," povedal Jace logicky.



A to je iba prvá časť. Mám ešte jednu. Len keby to všetko dám do jedného článku, tak je to až neskutočne dlhé. Nevadí. Takže, môžete očakávať ešte pokračovanie.

7 Komentáre

  1. Už jsem zapomněla, jak je Jace vtipný :D Skončila jsem po Městu z kostí, ale možná bych ty zbylé tři knihy kvůli němu mohla dočíst...? Skvělý článek :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To sa dá zabudnúť? :O Ja som tiež najskôr pri tomto skončila (teda pri začiatku Mesta popola) ale teraz som sa do toho znova pustila a vážne sa mi to páči. Nepadám z toho na zadok ako všetci, ale je to fajn :)
      Ono, keď nebudeš mať čo čítať a budeš hľadať niečo také oddychovejšie tak pokojne siahni po tomto :)

      Odstrániť
  2. Ja zbožňujem tie knihy hlavne pre všetky tie hlášky, ktoré sa v nich nachádzajú :) myslím, že len z nich by sa dala vydať miniknižka :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej, aj mne sa vďaka ním páčia :D inak by som to asi vzdala už dávnejšie :D
      z tých hlášok by bola úžasná knižka :D

      Odstrániť
  3. Super, zase si ma navnadila, asi musím porozmýšľať nad znovu-prečítaním :-D
    (http://kmkbookworld.blogspot.sk/)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :D rada sa stalo :D ja rozmýšľam nad re-readingom TID :D k tomu ma neskutočne láka táto séria :D

      Odstrániť
  4. Tá kniha ma bavila len preto že bola vtipná, ale tie ďalšie časti zas tak nie :(

    OdpovedaťOdstrániť