pondelok, 29. decembra 2014

Gemma Burgess ~ Baby z Brooklynu: Pia

Názov: Baby z Brooklynu: Pia
Autorka: Gemma Burgess
Séria: Brooklyn Girls #1 (Baby z Brooklynu #1 )
Žáner: NA
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 344
Hodnotenie na GR: 3,5*/1048



Anotácia:  Majú celý život pred sebou. Ale čo s ním? 
Pia. Sexy dvadsiatka s panickým strachom z nových vzťahov, nezamestnaná, bezradná, s fotkou hore bez na Facebooku! 
Nie, Pia Kellerová nežije svoj sen. 
Na Facebook totiž niekto zavesil, ako tancuje na stole hore bez. Videli to jej rodičia aj jej nový šéf. A tak prišla o svoj prvý džob. 
Býva v Brooklyne so štyrmi naj kamoškami, čo majú celý život pred sebou. 
Ale čo s ním? 
Odvážne nápady a nový jedálenský karavan s prudko zdravou stravou, zlomené srdce, žúry i známosti na jednu noc, život plný problémov, z ktorých sa snaží vyhrabať, no namiesto toho sa dostáva do ešte väčších. Nič nejde ako po masle, všetko sa stále viac a viac komplikuje. 
Kto mohol tušiť, že dospelosť je len začiatkom dospievania?


"Prečo, dokelu, vždy natrafím na vzhľadného chlapíka vtedy, keď vyzerám ako strašidlo?" akoby mi z duše hovorila


Každý ma toho veľa do školy, a nie je nič lepšie, keď sa vám to všetko začína kopiť rovno pred Vianocami, a vtedy nastáva to obdobie, keď sa vám veľmi nechce čítať, lebo už vám tak šibe z dokola čítania poznámok. Nakoniec, keď sa už k niečomu 'dokopete', tak je najlepšie, aby to bola nejaká skutočne skvelá oddychovka, pri ktorej sa fakt dobre nasmejete a na chvíľu aspoň vypnete od školy a od iných vecí. A presne takou knihou je Baby z Brooklynu: Pia. 

"Život by mal byť zábava, inak to celé nemalo zmysel."


Keď mi kniha prišla, neskutočne ma potešila, keďže vtedy som mala dosť blbý deň. Do knihy som sa hneď začítala a sama som bola prekvapená, ako rýchlo sa číta. Bohužiaľ, po chvíli som ju musela odložiť a venovať sa iným veciam. Ale, v piatok som sa k nej vrátila a v nedeľu som ju už dočítala, bez najmenších problémov. 
Príbeh bol jednoduchý, príjemný a hlavne reálny v tom, že sú to určite problémy každého vyštudovaného vysokoškoláka (a určite aj dosť stredoškolákov). Autorka má veľmi nenáročný štýl písania, ktorému nemáte problém porozumieť (a nie, že niekedy sú tie vety tak zložito napísané, že ani po treťom prečítaní netušíte, o čo tam vlastne ide). Pri knihe som viackrát aj vybuchla do smiechu, lebo niektoré situácie čo sa Pie stávali, no nemohla som :D .  A teda, určite by som nechcela byť na jej mieste, ale obdivujem ju, ako sa s tým pobila a hlavne, že sa nevzdala. Nič nebolo prehnané a všetko vyznelo akosi tak prirodzene a nenútene. Žiadne prehnané scény, nad ktorými by som krútila hlavou, že tak toto určite nie. 
Príbeh sa odohráva v New Yorku, konkrétne na Brooklyne a tak trochu Manhattan, ale hlavný je ten Brooklyn. Tým si ma kniha ešte viac získala, aj keď si asi hovoríte, že prečo, keď NY nie je ničím výnimočným, že sú aj krajšie mestá. No, hej sú, ale pre mňa je NY jedným z miest, ktoré by som rada navštívila, takže to, že sa to odohráva v Brooklyne ma neskutočne potešilo. Aj keď to tam nie je veľmi popisované, aj tak som si NY a hlavne Brooklyn zamilovala o niečo viac.

nedeľa, 28. decembra 2014

Rozhovor: Rachel Ward

Tak, a je tu ďalší rozhovor. Tentokrát s autorkou sérii Čísla, ktorá na Slovensku vyšla celá. Bohužiaľ, som sa zatiaľ prečítala iba jednotku ale plánujem sa niekedy v budúcnosti k nim určite dostať, keďže sa mi Čísla veľmi páčili. No a čo budem zdržovať, tu je rozhovor.



1.) Čo vás najviac inšpiruje (v písaní kníh, v živote atď.)? 
Mojou najväčšou inšpiráciou je moja rodina (môj manžel, dcéra a syn). Vždy ma podporovali  v písaní a sú skutočne môj zmysel života.


2.) Aké je vaše obľúbené miesto na písanie kníh? 
Väčšinou píšem za stolom v mojej obývacej izbe. Je odtiaľ veľmi príjemný výhľad z okna, môžem pozorovať svet keď premýšľam čo ďalej napísať. Môj pes zvyčajne chrápe pri mojich nohách. Rada píšem aj inde, vo vlakoch alebo v kaviarňach. Ak sa naozaj nemôžem sústrediť, vyberiem sa do miestnej knižnice a prinútim sa písať hodinu alebo dve. 


3.) Čo pre vás znamenajú knihy (alebo písanie kníh)? 
Knihy sú pre mňa nesmierne dôležité. Nečítala som pre zábavu keď som bola teeneger,ale od mojich skorých dvadsiatych rokov nikdy nie som bez knihy. Čítam, aby som si oddýchla, a pre mňa nie je nič lepšie ako sa stratiť v dobrej knihe. 

piatok, 26. decembra 2014

Brandon Sanderson-Ritmatik


Názov: Ritmatik
Autor: Brandon Sanderson
Séria: Ritmatik #1
Žáner: Fantasy, YA
Vydavateľstvo: Slovart 
Počet strán: 302 
Hodnotenie na GR: 4,23*/29 210 hlasov


Anotácia: Z pera majstra svetovej fantasy prichádza príbeh o šestnásťročnom Joelovi, ktorého jediným snom je stať sa ritmatikom a byť tak vyvoleným, čo môže vdýchnuť život krieduchom a slobodne sa priúčať magickému umeniu. No Joel je len synom prostého výrobcu kriedy na Armediovej akadémii a študentom ritmatiky môže len ticho závidieť. Až do dňa, kým si ho za asistenta nevyberie profesor Fitch, aby mu pomohol pri vyšetrovaní záhadných únosov študentov. Na mieste činu nachádzajú len neznáme ritmatické čiary a krv unesených. Joel sa spolu so študentkou Melody ocitne na stope nečakaného objavu, ktorý navždy zmení chápanie ritmatiky i fungovanie ich sveta.

Ritmatik. Kniha ktorú som si vyhliadla už skôr,ale nejak som sa k nej až doteraz nedostala.Čo ma na nej zaujalo?Po pravde,hneď na začiatku tie úžasné kresby v nej! Ďalším bodom bolo to že je to stem-punkové fantasy,čo sa mi veľmi páčilo už v Pekelných strojoch,takže som chcela niečo s takou témou a posledné čo ma zaujalo,bol autor.Počula som na neho tak veľa chvály,že som bola strašne zvedavá.Čo je vlastne na ňom také výnimočné? Po prečítaní tejto knihy som to zistila :)

"Bude to bolieť" 
"Je to zábavná tradícia" 
"Tak ako aj pálenie čarodejníc," povedala Melody "Ak nie si čarodejnica."


 Spojené ostrovy zo začiatku vyzerali normálne,ako u nás. Obyčajná škola pre deti z bohatých rodín,až na jednu výnimku -Ritmatikov.Ritmatici sú žiaci ktorí nie sú ako ostatní.Boli vybraní na to aby chránili ľudí pred kriedoduchmi,ktorí ich v Nebrasku (ostrov v strede) ohrozujú.Učia sa bojovať pomocou kruhov a čiar a obrazmi ktoré dokážu dvojrozmerne oživiť.Joel,hlavný hrdina knihy nie je ani bohatý ani Ritmatik,aj keď všetko nasvedčuje tomu že by mal byť.Ma veľký talent ta matematiku a kreslí kruhy ako profesionál.Jeho otec bol kriedmajster a mama je upratovačka.Po otcovej smrti mu dovolili ostať na škole bez drahého školného,ale je jasné že veľmi nezapadá.Jediné čo ho baví je Ritmatika a kedže nemá možnosť ju študovať tak sa nenápadne vkráda na prednášky.Počas prázdnin ho riaditeľ vyberie na post asistenta učiteľa-Ritmatika u ktorého sa chcel Joel učiť.Tam sa skamaráti s Melody,ktorá je tam kvôli doučovania z kreslenia ochranných kruhov.V škole začnú miznúť žiaci Ritmatiky a z ich únosu podozrievajú nejakého Ritmatika.Joel sa roho samozrejme chytí a spolu s profesorom sa snažia zistiť kto a prečo to robí.


utorok, 23. decembra 2014

Knižné rozhovory | Vianočný špeciál


Dlho tu neboli....ale sú spať-Knižné rozhovory!!! A kedže teraz je obdobie mnohými milované a
inými nenávidené(ja) Vianoc,tak sme sa trošku potrápili a našli tie tie s vianočným duchom :D


"Človek nikdy nemôže mať dosť ponožiek," povedal Dumbledore.  "Vianoce priši a odišli, a ja som nedostal jediný pár. Ľudia trvajú na tom, že mi dajú knihy. "
-J. K. Rowling, Harry Potter


"Chceš ma zabiť pri nejakej zvláštnej príležitosti? Za chvíľu budú Vianoce.“
Sebastián sa zamyslene pozrel na Jaca. „Ty si mi ale vtipálek."
-Cassandra Clare, Mesto zo skla

"Vianoce v podsvetí nebol môj nápad.
Keby som vedel, čo príde, tak by som bol 'chorý'. Mohol by  som sa vyhnúť armáde démonov, boji s Titanmi a triku, ktorým boli moji priatelia a ja takmer uvrhnutý do večnej temnoty.
From now on, we all will be together. If the fates allow…
For Christmas I want Jason’s hat and Nico di Frosty.
Happy Holidays everyone! :DAle nie, musel som ísť na moju blbú skúšku z angličtiny. "
- Rick Riordan, Demigod Files

"Máš vo vlasoch bobule z imela," povedal a ona ucítila na tvári jeho dych. "Technicky vzato to znamená, že ťa môže ktokoľvek pobozkať."
Vytreštila na neho oči. "Myslíš, že to bude chcieť niekto skúsiť?"
Nežne sa jej dotkol tváre. Mal na sobe biele rukavice, ale jej to prišlo, akoby cítila na svojej koži tú jeho. "Zabil by som každého, kto by to skúsil."
"No," povedala Tessa. "Nebolo by to po prvýkrát, čo si spravil na Vianoce niečo škandálózne."

o pár strán neskôr:

"Možno máš pravdu. Myslím, že to bolo niekedy okolo Vianoc, keď som prišiel k môjmu tetovaniu Welského draka."
Tessa sa musela veľmi snažiť, aby sa nezačala červenať. "Ako si k nemu prišiel?"
Will zamával rukami. "Bol som opitý..."
"Blbosť. Nikdy si nebol skutočne opitý."
"Naopak - aby si sa naučila ako predstierať, že si opitý, aspoň jedenkrát sa musíš skutočne opiť. Aby si mala z čoho čerpať skúsenosti. Šesťprstý Nigel zrovna dorobil most-"
"Nemyslíš vážne, že existuje nejaký šestprstý Nigel, že nie?"
"Samozrejme, že existuje-" začal Will s úsmevom...
-Cassandra Clare,Mechanická princezná

nedeľa, 21. decembra 2014

Rozhovor: Zuzka Šulajová

Aaa, takto tesne pred Vianocami, vám oznamujem, že nebudú  iba samé zahraničné autorky, ale aj jedna absolútne úžasná slovenská autorka, ktorou nie je nikto iný, ako Zuzka Šulajová. 
Zuzka Šulajová je autorkou úspešnej sérii Džínsové denníky, na ktorých knihách sme viacerý vyrastali. Okrem Džínsových denníkoch napísala ešte aj Ako z románu alebo Dievča z minulosti. A dosť bolo rečí, poďme na rozhovor, v ktorom sa Zuzka neskutočne rozpísala a jej odpovede ma aj milo prekvapili :). 


1.) Čo vás najviac inšpiruje (v písaní kníh, v živote atď.)? 
Inšpiruje ma život sám, ľudia, ktorých stretávam, spoznávam príbehy, ktoré počúvam. To všetko ma formuje ako človeka aj ako spisovateľku, z toho čerpám inšpiráciu, pričom videné, zažité, počuté vždy upravím k potrebám deju knihy. Pracujem s každou myšlienkou a nápadom tak, že nezostane kameň na kameni. Rada nejakým spôsobom prekonávam bežné hranice niečoho, vždy chcem zájsť o kúsok ďalej. Nie som súťaživá, práve naopak, ide iba o môj vlastný pocit, že na niečo mám. V podstate som ako plastelína a hubka, formulujem sa a nasávam, informácie však selektujem podľa vlastného uváženia, neberiem všetko ako hotový fakt. 


2.) Aké je vaše obľúbené miesto na písanie kníh? 
Moja izba, pri písaní sedím na posteli, potrebujem absolútne ticho a pokoj. Izbu som si prerobila podľa svojich predstáv (vyzerá skôr ako obývačka v príjemných oranžovo-hnedých farbách) a cítim sa v nej spokojne a útulne -  to sú pre mňa dosť dôležité atribúty. Hlavne ma však nesmie nič rušiť, pokiaľ možno, ani zvuky (hoci len zívanie človeka vo vedľajšej izbe :D), lebo ma to vytrháva z koncentrácie, zo zažratia sa do deja, kedy neexistujem - predstavujem každú jednu postavu, ktorú práve píšem (aj vedľajšie).  


3.) Čo pre vás znamenajú knihy (alebo písanie kníh)? 
Knihy sú môj raj, milujem čítanie od čias, odkedy viem čítať. Ako malá som vyžadovala, aby mi rodičia čítali pred spaním. To, že ich aj píšem, je náhoda - s kamarátkou sme si ako štrnásťročné povedali, že si na Vianoce napíšeme príbeh z našej školy s reálnymi ľuďmi, ktorí v tom čase naozaj boli. No a mňa to chytilo a odvtedy som písala sama pre seba. 

utorok, 16. decembra 2014

10 vecí,čo nás odradzajú od čítania kníh

Rozmýšľali sme o čom spraviť najnovšie 10 veci,keď tu zrazu ma napadla riadna výzva pre nás knihomoľov :D Čo tak napísať 10 negatívnych vecí/vecí ktoré nás odrádzajú od  kníh??? Poviem pravdu,nebolo to ľahké ale nakoniec sme to nejak zvládli.

1.Ničenie zraku
Tak na začiatok to najdôležitejšie.Zdravie :) Neviem ako u vás,ale u mňa niečo na tom bude,predsa často čítam až tak dlho že ma až bolia oči + mám nosiť okuliare.

2.Čas
Tu niet čo dodať :D Veď to poznáte...

3.Povinné čítanie
Toto je podľa mňa jeden z hlavných problémov.Deti ktoré od mala nečítali zvyknú čítať (ak vôbec) len povinné čítanie,ktoré priznajme si,je väčšinou strašné.

nedeľa, 14. decembra 2014

Rozhovor: Samantha Shannon

Samanthou Shannon,  je  úspešná autorka. Na Slovensku aj v Česku jej vyšla kniha Zber Kostí (Kostičas). Pokračovanie vychádza koncom januára, ale ako pozerám, Tatran ju zatiaľ v edičnom pláne nemám (ale dúfam, že sa to zmení) a ani vo vydavateľstve Host som nič o plánovanom vydaní druhého dielu nenašla. No, ale teraz už poďme na odpovede. 



1.) Čo vás najviac inšpiruje (v písaní kníh, v živote atď.)? 
Veľa inšpirácie mám z Londýna, môjho rodného mesta. Je to nádherné miesto na život, s toľkými prvkami histórie, že je takmer nemožné nebyť tým inšpirovaný. 


2.) Aké je vaše obľúbené miesto na písanie kníh? 
Seven Dials, štvrť Londýna, kde sa časť (knihy) Zberu kostí odohráva. Zbožňujem tam písanie v kaviarňach. 


3.) Čo pre vás znamenajú knihy (alebo písanie kníh)? 
Písanie pre mňa znamená všetko. Píšem odkedy som mala trinásť rokov a som nadšená, že sa tým môžem aj živiť. 

sobota, 13. decembra 2014

Erin Morgenstern ~ Nočný cirkus

Názov: Nočný cirkus
Autorka:  Erin Morgenstern
Séria: -
Žáner: Fantasy, Fiction, YA
Vydavateľstvo: ikar
Počet strán: 352
Hodnotenie na GR: 4,00* / 281 140


Anotácia: Román Nočný cirkus sa odohráva na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia a jeho hrdinami sú dvaja mladí kúzelníci, ktorých už od raného detstva viedli k tomu, že sa zúčastnia na súboji, čo sa mal odohrať na neutrálnej pôde - tou pôdou sa stal Cirque des reves. 
Cirkus snov prichádza všade bez ohlásenia. A na bráne visí tabuľa: Otvárame za súmraku, zatvárame za úsvitu. Cirkus je iný ako všetky známe cirkusy. Celý je ladený do čierno-biela a predmety sa v ňom skutočne menia na vtáky a ľudia skutočne miznú. Obaja mladí kúzelníci mali od narodenia nadprirodzené schopnosti, ktoré si z roka na rok zdokonaľovali,  ale keď ich súboj trval už dlhšie, z dvoch mladých ľudí, ktorí mali byť súpermi, sa stali zaľúbenci. Ale keďže ich učitelia neschvaľovali tento vzťah, museli prekonať veľké prekážky, aby mohli byť spolu. Z románu priam dýcha atmosféra kúzelného cirkusu z prelomu 19. a 20. storočia, vôňa jabĺk v karameli a horiaceho dreva, ale mágiou dielo uchváti aj ľudí, ktorí nikdy neboli vyznávači cirkusov. 

"Tajomstvá majú moc."


Toto bolo niečo čarovné. V cirkuse som bola iba raz v živote, a teda, že by som bola nejako uchvátená, to sa o tom nedá povedať. Ale táto kniha, tá atmosféra v tejto knihe, tá ma doslova preniesla do svojho cirkusu, že som mala pocit akoby som to všetko ja sama zažívala. A určite by som sa vracala každý večer. Je len málo kníh, ktoré dokážu svoju atmosféru preniesť na vás a táto 350stranová knižka to dokázala oveľa viac ako niektoré hrubé bichle. 

"Ľudia nám venujú pozornosť iba vtedy, 
keď im na to dáme dôvod." 



Ako som spomínala, atmosféra nie je jediným dobrým bodom tejto knihy. Ďalšia vec, čo bola úžasná, bolo, že vzťah medzi hlavnými hrdinami bol jednuduchý, nekomplikovanými zbytočnými sladkými rečami a scénami typu "Milujem ťa, ale musíme sa rozísť", ktoré ma v knihách neskutočne vytáčajú. Takisto, celý príbeh veľmi rýchlo a živo nasledoval, nenašla by som tam ani jednu zbytočnú scénu, prehnanú scénu... 

 V knihe sa nachádzalo nespočítateľné množstvo nádherných myšlienok (ktoré som si bohužiaľ iba pár zapísala), a ktoré toho v sebe skrývajú mnoho. 
Nočný cirkus sa odohráva na prelome 19. a 20. storočia, prakticky všade vo svete, čo vám až také dôležité nepríde, lebo tie mestá sú vždy spomínané iba ako destinácia cirkusu (pre zaujímavosť - je tam aj Praha spomínaná, a dokonca je to jedno z mála miest, ktoré malo ako takú dôležitosť). 
Cirkus je ladený do čiernobiela, čo je niečo úžasné a ani by ste nepovedali, ako dokáže čiernobiely cirkus vykúzliť atmosféru. Takisto, kombináciu týchto dvoch farieb ozvláštňujú dvojičky, s červenými vlasmi. Inak je tam doslova všetko čiernobiele! :) 


pondelok, 8. decembra 2014

Garth Nix-Sabriel

Názov: Sabriel
Autor: Garth Nix
Séria: Staré kráľovstvo #1
Žáner: Fantasy, YA
Vydavateľstvo: Slovart 
Počet strán: 288
Hodnotenie na GR: 4,17*/131 982 hlasov

Anotácia:Novodobá klasika nielen tínedžerskej fantasy prichádza dobyť srdcia slovenských fanúšikov. Sabriel má osemnásť rokov a práve zložila záverečné skúšky na internátnej akadémii. Do konca roka ostávajú dva týždne, keď sa uprostred noci zjaví v škole mŕtvy vyslanec. Priniesol jej otcove nástroje: nekromantické zvonce a Abhorsenov meč. Sabriel sa vydáva do Starého kráľovstva, aby našla otca a pomohla mu. Odmieta sa zmieriť s myšlienkou, že by mohol byť mŕtvy. Staré kráľovstvo je však v úplnom rozvrate: dvadsať rokov bezvládia spôsobilo, že sa všade potulujú voľnomagické stvorenia a mŕtvi, ktorých do sveta živých nekontrolovane povolávajú nekromanti. Sabriel zisťuje, že aj jej otec bol nekromant, ale taký, ktorý mŕtvych spútaval a slúžil Výsade a kráľovstvu. Sabriel, hoci nepripravená, musí zaujať jeho miesto. V nadchádzajúcej bitke budú totiž proti sebe bojovať sily Života a Smrti. A Sabriel bude musieť čeliť vlastnému osudu.

Mŕtvi nesmú slobodne kráčať životom. To nie je ich cesta.

Sabriel je osemnásť-ročné dievča ktoré navštevuje skoro obyčajnú internátnu školu. Na tom by nebolo nič zvláštne ,keby blízko Múru vedľa jej školy nezačínalo Staré Kráľovstvo plné mágii a kúzel. Sabriel tiež nie je úplne normálna.Jej otec je Abhorsen(nekromant-človek ovládajúci mágiu smrti,odprevádza duše na smrť).Ona sa ako jedna z mala učí Výsadnej mágii,pričom ju otec chodí navštevovať zo Starého kráľovstva a učí ju mágii.Až raz,jej otec nepríde na ich pravidelné stretnutie ale pošle posla zo Sveta mŕtvych,čo znamená, že jej otec je mŕtvy tiež,alebo ho spútalo niečo vážne silné.Otec jej po ňom pošle svoj meč a iné pomôcky nekromantov,čím jej predá svoje postavenie. Sabriel sa stáva Abhorsenkov aj keď ako ona hovorí- zastupujúcom ,kedže stále verí že jej otec možno ešte neprešiel poslednou bránou,teda má stále nádej na záchranu.Musí sa vydať na nebezpečnú cestu za Múr.

Volí si chodec cestu,alebo cesta chodca?

V otcovom dome sa však k nej všetci správajú akoby bol jej otec už mŕtvy,teda Abhorsenkov bola ona a nerieša že jej otec možno ešte žije.Tam spozná Mačiaka,ktorý je spútaný aby slúžil Abhorsenom.Čo je vlastne za stvorenie Sabriel nevie,ale ako sa ukáže oslobodiť ho nie je práve dobrý nápad.Na svojej ceste za otcom musí putovať do hlavného mesta Beliséry v ktorom dávno vládla kráľovská rodina,avšak po ich smrti vládli už len protektori.Teraz už však nevládnu ani oni...Po ceste do mesta zachráni v pohrebisku Kráľov Starého kráľovstva chlapca,ktorý žil pred 200 rokmi keď ešte existovala kráľovská rodina,nepamätá si ako sa volá, avšak vie že spravil niečo zlé,čo však nikomu nemôže podrobne povedať vďaka Výsade,dokonca ani keby chcel.Začnú ho volať Brúsik. Brúsík sa rozhodne že bude slúžiť Sabriel a tak sa všetci vydávajú do hlavného mesta,pričom narazia na kopu prekážok....

nedeľa, 7. decembra 2014

Rozhovor: Marissa Meyer

Marissa Meyer. Počula som o nej už dávnejšie, ale k Cinder som sa odhodlala nejako začiatkom novembra a zhltla som ju tak za deň a pol - tak ma to chytilo. :D A už sa teším, keď (ak) sa dostanem ku Scarlet, Cress,... :) Proste, ako som to aj na GR spomínala - rozprávky v budúcnosti? To ja môžem :3 

1.) Čo vás najviac inšpiruje (v písaní kníh, v živote atď.)?  
Som veľmi inšpirovaná autormi, ktorým sa podarilo mať celoživotnú kariéru a písať knihy roky a roky. Vážne dúfam, že Cinder a Mesačné kroniky sú pre mňa len začiatkom. 


2.) Aké je vaše obľúbené miesto na písanie kníh?  
Chodím do kaviarní a reštaurácii. Takisto, môj manžel mi stavia písacie štúdio na našom dvore, a nemôžem sa dočkať kedy bude hotové! 


3.) Čo (ak niečo) by ste radi zmenili (vylepšili) vo vašich knihách? 
Dúfam, že každá kniha je lepšia ako tá posledná. Stále sa učím o umení písania. Je veľa vecí, o ktorých premýšľam: štruktúra zápletky, postavy, konflikty, napätie, detaily prostredia...takže dúfam, že robím moje knihy silnejšími v akomkoľvek spôsobe, ktorý môžem. 

utorok, 2. decembra 2014

Dlouhé zimní večery #3 : Let it snow!

Viac o tomto projekte TU
Jakživ som sa do nijakého takéhoto projektu nezapájala, ale snáď to nedopadne tak katastrofálne ako si myslím, že to skončí :D. A takisto, nebudem pridávať v nedeľu - na ňu mám pripravené niečo iné  :) - a asi budú pribúdať tak nejak nepravidelne - proste keď sa podarí, ale budem sa snažiť aby mi to vyšlo, že jeden článok za jeden týždeň :) 


Ako prvá je téma Let it snow! 


Čas rýchlo letí a takisto sa počasie mení. Zima síce nie je mojím najobľúbenejším ročným obdobím (som letný človek), ale aj zima má pre mňa svoje čaro. A jedným zimným čarom je pre mňa sneh. Nič nie je (a ani nebolo, keď som bola mladšia) pre mňa krajšie, ako keď som sa zobudila, pozrela von z okna a vonku som videla krásnu zasneženú krajinu. Keď som bola menšia, zimu som zbožňovala viac ako leto. A vtedy tie zimy stály aj za niečo. Bývam na dedine, a nič nebolo pre mňa lepšie, ako vytiahnuť sánky alebo boby a púšťať sa na autami vyjazdenej ceste, ktorá sa úžasne šmýkala. Vždy sme sa tam stretali viacerý a neskutočne sa zabávali. Ešte keď som bola menšia, sme dokonca vždy odhadzovali sneh na jednu kopu, s ktorou potom keď prišiel bratranec sme sa pustili do upravovania a pracovali sme na igle. Podarila sa nám tuším iba raz ale stálo to za to. Na zimné prázdniny som sa tešila viac ako na letné. Nemala som problém stráviť celý deň vonku (to, že to už rodičom vadilo ma netrápilo :D ), bobovať sa, gulovať sa s kamarátkami, stavať snehuliakov, zbierať cencúle, robiť v snehu anjelov... To bolo proste pre mňa najlepšie. Ešte teraz si pamätám, že vždy, keď som sa potom vrátila dnu, ma mama zavrela v chodbičke a dokým som sa nevyzliekla a všetok sneh nedala dole zo seba ma nikdy ďalej nepustila (lebo, že jej všade nanosím vodu a blablabla :D )