nedeľa, 21. decembra 2014

Rozhovor: Zuzka Šulajová

Aaa, takto tesne pred Vianocami, vám oznamujem, že nebudú  iba samé zahraničné autorky, ale aj jedna absolútne úžasná slovenská autorka, ktorou nie je nikto iný, ako Zuzka Šulajová. 
Zuzka Šulajová je autorkou úspešnej sérii Džínsové denníky, na ktorých knihách sme viacerý vyrastali. Okrem Džínsových denníkoch napísala ešte aj Ako z románu alebo Dievča z minulosti. A dosť bolo rečí, poďme na rozhovor, v ktorom sa Zuzka neskutočne rozpísala a jej odpovede ma aj milo prekvapili :). 


1.) Čo vás najviac inšpiruje (v písaní kníh, v živote atď.)? 
Inšpiruje ma život sám, ľudia, ktorých stretávam, spoznávam príbehy, ktoré počúvam. To všetko ma formuje ako človeka aj ako spisovateľku, z toho čerpám inšpiráciu, pričom videné, zažité, počuté vždy upravím k potrebám deju knihy. Pracujem s každou myšlienkou a nápadom tak, že nezostane kameň na kameni. Rada nejakým spôsobom prekonávam bežné hranice niečoho, vždy chcem zájsť o kúsok ďalej. Nie som súťaživá, práve naopak, ide iba o môj vlastný pocit, že na niečo mám. V podstate som ako plastelína a hubka, formulujem sa a nasávam, informácie však selektujem podľa vlastného uváženia, neberiem všetko ako hotový fakt. 


2.) Aké je vaše obľúbené miesto na písanie kníh? 
Moja izba, pri písaní sedím na posteli, potrebujem absolútne ticho a pokoj. Izbu som si prerobila podľa svojich predstáv (vyzerá skôr ako obývačka v príjemných oranžovo-hnedých farbách) a cítim sa v nej spokojne a útulne -  to sú pre mňa dosť dôležité atribúty. Hlavne ma však nesmie nič rušiť, pokiaľ možno, ani zvuky (hoci len zívanie človeka vo vedľajšej izbe :D), lebo ma to vytrháva z koncentrácie, zo zažratia sa do deja, kedy neexistujem - predstavujem každú jednu postavu, ktorú práve píšem (aj vedľajšie).  


3.) Čo pre vás znamenajú knihy (alebo písanie kníh)? 
Knihy sú môj raj, milujem čítanie od čias, odkedy viem čítať. Ako malá som vyžadovala, aby mi rodičia čítali pred spaním. To, že ich aj píšem, je náhoda - s kamarátkou sme si ako štrnásťročné povedali, že si na Vianoce napíšeme príbeh z našej školy s reálnymi ľuďmi, ktorí v tom čase naozaj boli. No a mňa to chytilo a odvtedy som písala sama pre seba. 

4.) Čo (ak niečo) by ste radi zmenili (vylepšili) vo vašich knihách? 
 Nič. Som na seba veľmi kritická, takže knihy prejdú rozsiahlymi opravami ešte pred vydaním. S konečnou podobou skrátka musím byť spokojná. Len v Dievčati z minulosti by som skrátila niektoré pasáže, ktoré príliš naťahujem / opakujem. 


5.) Čo je váš najväčší sen? 
Klasika - zdravie, šťastie, láska. :) Napĺňajú ma spokojné vzťahy. Možno preto som pri písaní zostala (neplánovala som vydávať knihy), lebo spokojní čitatelia tomu dávajú zmysel. 

6.) Blížia sa Vianoce. Je nejaký dôvod, prečo sa na ne tešíte? 
Milujem vianočnú atmosféru, ten pocit, že prišli Vianoce, zdobíme stromček, chystáme večeru, sviečky, tma, nálada, rozprávky, rodina je vtedy ako stmelená. Už len preto sa na ne teším, pre mňa to nie je o darčekoch, ale o atmosfére. Brala by som ich aj dvakrát do roka, len to by sme museli mať dlhšiu zimu. :D Zažila som si aj Vianoce v lete v Sydney, ale ani náhodou sa mi to nerátalo tak, ako naše zimné. Hoci ja som mala šťastie na príjemné, rodinné libanonsko-austrálsko-britské Vianoce a vtedy bola prietrž mračien, takže na obed 25.12. bola tma skoro ako u nás, keď sa podvečer v ten istý deň začína stmievať. A boli to úžasní ľudia...


7.) Čo by ste radi odkázali vašim Slovenským a Českým fanúšikom? 
Že sú najúžasnejší a moja hybná sila. A nech čítajú, čítajú, čokoľvek, lebo knihy obohacujú. 


A ako posledný rozhovor, by mal pribudnúť s Rachel Ward už budúcu nedeľu! :) 

1 komentár:

  1. Pekný rozhovor :) Celkom som sa naň tešila a niektoré odpovede som od Zuzky ani nečakala, príjemne ma prekvapila.

    OdpovedaťOdstrániť